otvorene

Nič nie je zadarmo. Ustavične nám toto poznanie obíjajú o hlavu. Trhový princíp ovládol skrátka náš život – a preniká aj do zdravotníctva. Pretože práve tam sa nám snažia kadečo spoplatkovať – od kadejakých „nadštandardných“ služieb, ako televízie na izbu, až po úplne bežné a podľa mňa samozrejmé veci, ako je objednanie pacienta.

A tak dnes uvažujem o trhovom princípe vo vzťahu ku zdravotníctvu.

Filozofia trhu…

Trhový princíp je podľa mňa zlý vo viacerých oblastiach života, medziiným aj v zdravotníctve.

Zdravie sa stalo biznisom, presnejšie skôr choroba sa ním stala. Pretože nieto zázračného lekára, ktorý vám zdravie vráti.

A tí, ktorí sú chorí, sú už samotným tým faktom handicapovaní v tejto spoločnosti – klesá im príjem, zažívajú bolesti spojené s chorobou a často i so sociálnou izoláciou, či až sociálnym odmietaním. Sú preto v situácii „trhu“ o to bezmocnejší, že nemajú možnosť voľby, či chcú alebo nechcú „kupovať službu“.

Trhový princíp spôsobil, že kadejakí „podnikatelia“ podnikajú s najlukratívnejšou časťou „služby“ a zvyšok ponechali osudu, čo marazmus slovenského zdravotníctva prehlbuje.

Som zásadne proti trhovému princípu v zdravotníctve, pretože jeho parciálne fungovanie je len zlodejinou voči pacientom a ryžoviskom. Ale zato som za iný princíp – poviem vám o ňom viac. A pouvažujte, či sa ku mne nepripojíte…

Princíp zodpovednosti…

Takže hovorme otvorene a začnime od hlavy – štát je ten, kto nám ukladá povinnosť platiť zdravotné odvody. Štát je preto ten, kto zodpovedá za riadne poskytovanie zdravotníckych služieb občanom. Nielen nejaká nemocnica, nejaký lekár, ani zdravotná poisťovňa, ale samotný štát.

Ministerka Kaľavská sa vyjadrila za MZ SR zasa raz nič nehovoriacimi frázami v odpovedi webu Najmama.aktuality.sk, že  legislatíva je nastavená dobre a v prípade pochybenia sa občan môže obrátiť štatutárny orgán zdravotníckeho zariadenia či Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Nuž, také vyjadrenie, že sa mám obrátiť na nemocnicu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti SO ŽIADOSŤOU O NÁPRAVU STAVU poslali z MZ SR i mne po prvom otvorenom liste premiérovi už v roku 2014 (je o tom i vtedy uverejnený môj blog Ryba smrdí od hlavy). Vážne si myslíte, že ak by som požiadala o NÁPRAVU STAVU nemocnicu, v ktorej kvôli závažnému pochybeniu lekárky prišiel o život môj jediný syn, tak by nápravu stavu vykonali? Čudujete sa, že pri podobných skúsenostiach už neverím všeobecným kecom, ktoré nám v rámci odpovede na otvorený list niekto z ministerstva zdravotníctva odpíše? Chceme reálnu zmenu.

Ak sa odvoláva ministerka Kaľavská na riešenie pochybenia zo strany ÚDZS SR, tak by jej mal niekto povedať, že vyjadrenie UDZS SR nič nerieši – dajú len nemocnici pokutu. Ani súd nepokladá len samotné toto vyjadrenie UDZS SR za záväzné, ale robia sa v trestnom konaní aj ďalšie znalecké posudky.

Preto je obeť pochybenia lekára postavená pred nutnosť riešiť vec trestnoprávne či občianskoprávne. Dôkazné bremeno namiesto na páchateľovi – nemocnici je na samotnej obeti. To znamená na Slovensku roky ďalšieho jatrenia rán, zažívanej sekundárnej traumatizácie a ustavičného zraňovania bezohľadnosťou páchateľa, ktorý sa vykrúca bez akýchkoľvek morálnych zábran a akýmkoľvek spôsobom.

Naozaj si myslíte, že je v poriadku, ak ministerka zdravotníctva nekoná v prospech pacientov? Nie je predsa ministerka zdravotníkov, ale zdravotníctva. A rovnako – je poriadku, ak nekoná Komora lekárov, aby lekári niesli čestne zodpovednosť v prípade svojho pochybenia? Neuvedomujú si azda, že potrebujú pacientov rovnako ako pacienti potrebujú ich?  Klesá dôvera, a ja sa začínam domnievať, že jediná správa vec, ktorá slovenské zdravotníctvo postaví na nohy, bude zrušenie paušálnych platieb. Ak lekár pôjde natvrdo len na ten príjem, ktorý získa mesačne od pacientov – potom si konečne uvedomí, že je platený nimi, a začne si ich vážiť.

Zdravotníci ustavične natŕčajú ruky, aby im zvyšovali platy – kedy konečne chcú zvyšovať aj kvalitu svojej práce a svojho prístupu???!! Prečo sa Komora k problémy doteraz verejne nevyjadrila, prečo nepodporí spravodlivé riešenie problému, veď má prezentovať etiku pre svojich členov???!!

Ak štát síce vytvorí situáciu, že za pochybenie nie je spravodlivý trest a páchateľ má viac práv ako jeho obeť, tak ani s tým samotným štátom nie je niečo v poriadku.

Ten, kto musí v tejto situácii konať, je predovšetkým štát.

Veď nevravím, že sa strany vo vláde nesnažia o zlepšenie situácie v zdravotníctve…

Žiarivým príkladom je Národný onkologický ústav – inštitúcia v čase, kedy onkologických ochorení pribúda a týkajú sa aj detí, veľmi potrebná. Média sa v priebehu relatívne krátkeho času premleli správy o tom, ako to vyzeralo problémovo, spomínali sa kadejaké – a hlavne manažérske – ťažkosti.  To je tak, keď sa nomenklatúrne kádre tej správnej strany presúvajú ako v hre „kamene, vymeňte si miesta“ (no dobre, tak možno nielen kamene, ale aj drevá…).

Pacientom bolo smutno, aj personálu vraj – údajne až 60 zamestnancov ústavu odišlo v priebehu posledného roka.  Ale už je po nich – teda nie po nomenklatúrnych kádroch, ale po problémoch. Na čelo ústavu sa tento raz dostal pán, ktorý vraj podnikal doteraz podľa médií „ako krčmár“. A kde je veselšie ako v krčme? No vidíte, ako to dobre tá ministerská komisia poriešila…

Bolo jasné, že práve takýto kandidát, ktorý pracoval aj ako ekonomický riaditeľ v ústave, musí byť odsúdený na žiarivý úspech. Až natoľko to bolo jasné, že si údajne dal tlačiť vizitky s označením „generálny riaditeľ“ už niekoľko týždňov PRED VÝBEROVÝM KONANÍM. No a teraz vážne… Informácia, ktorú priniesol časopis Plus 7 dní, o tých vizitkách v predstihu, mi pripadá naozaj závažná.

Pohotovosti od zajtra so zázračným vylepšením…

Namiesto pôvodných pohotovostí do rána budú od zajtrajška fungovať pohotovostné služby v obmedzenom čase a počte, časť pôvodných oblastí zostane nepokrytá.

A tak sa pýtam otvorene – budeme menej platiť na zdravotných odvodoch? Veď to je trhový princíp, nie? Menej dostaneš, menej zaplatíš.

Je zrejmé, že tu niekto chce šetriť na úkor základnej starostlivosti o pacientov. Pretože teraz „po novom“ v personálne poddimenzovaných nemocniciach v nočných službách hrozí riziko, že buď sa nedočkajú pomoci pacienti hospitalizovaní – „lebo pán doktor vyšetruje na pohotovosti“, alebo pacienti prichádzajúci s akútnym problémom.  Koľko zbytočne mŕtvych nám pribudne do štatistík k tým 11 000 ľudí, ktorí podľa medzinárodných štatistík na Slovensku zomrú každoročne, lebo nemali poskytnutú potrebnú zdravotnú starostlivosť?

Ak je potrebné šetriť v zdravotníctve, potom je čas, podobne ako v iných vyspelých krajinách, zaviesť systém malusov alebo bonusov, zaviesť rodinné účty a riešiť, či naozaj chceme z našich peňazí v povinných zdravotných odvodoch tvoriť zisk niekomu do vrecka.

Otvorene…

Takže – otvorene – v zdravotníctve na Slovensku potrebujeme niektorým zdravotníkom ozrejmiť, že to, čomu sa venujú na pracovisku, je PRÁCA. Nerobia nám láskavosť, ak liečia a zachraňujú životy, majú to v náplni práce. Vybrali si toto povolanie, lebo ho robiť sami chceli. Ak sa im nepáči, môžu sa rekvalifikovať hoci na kominárov. Len nech netárajú dookola o tom, akú úžasnú vec robia tým, že liečia a zachraňujú životy. Ako majú právo na darčeky a pozornosti, lebo… Každý pracujúci má nejakú profesiu, každá profesia má pozitíva i negatíva. Podaktorí slovenskí zdravotníci mi pripadajú silne egocentrickí – akoby nevideli realitu –  a to nielen platovú úroveň ostatných, ale ani hodnotu a užitočnosť, či náročnosť ich práce. Ja si cením rovnako prácu pekára ako prácu lekára – ak ju robia obaja dobre, kvalitne. Je mnoho kvalifikovaných profesií, aj vysokoškolsky, takže ani v tomto nie sú lekári výnimoční.  A reči o tom, že sa mám dať, ak na to poukazujem, liečiť pekárom, sú tiež blud – akurát že oni nemusia robiť prácu lekára, ak sa im zdá, že je pre nich záťaž plniť nároky profesie.

Za pravdu dávam zdravotníkom v tom, že personálne je zdravotníctvo poddimenzované, prestarnutí lekári nedávajú záruku dlhodobej udržateľnosti siete. Ibaže čia je to chyba – nás, občanov, pacientov, alebo štátu, vlády, ktorá by mala systematicky plánovať a realizovať kroky v dlhodobej perspektíve???!! A sme to my, občania, laici, alebo odborníci – zdravotníci, kto by mal dlhodobo vznášať námietky voči chýbajúcemu omladzovaniu siete zdravotníckych služieb – alebo ste to vy, zdravotnícki odborníci?

Už dávno mala vaša komora dávať analýzy a hľadať riešenia spolu s vládou. Lebo v konečnom dôsledku doplácate práve na svoj vlastný nesystémový prístup, zdravotníci – na to, že netrváte na normatívoch a náležitom personálnom doplnení chýbajúcich pracovníkov („radšej potiahneme a dostaneme viac“), ani na systémových riešeniach. Doteraz Komora lekárov nevypracovala ani štandardy postupov, za desiatky rokov – hoci ide prioritne o vašu vlastnú potrebu „vedieť správne postupovať, ak…“

Čítala som včera článok o platoch a situácii záchranárov – a samozrejme aj diskusiu, v ktorej bolo tom, ako všetkým zdravotníkov treba pridať…

Ja osobne podporujem okamžité navýšenie platov záchranárom, pokojne aj na dvojnásobok – lebo tam skutočne majú riziká podstatne vyššie ako pri práci v nemocnici, a na základe mojich skúseností sú to skutočne profesionáli komunikačne aj odborne. Zaujímavé, že napriek toľkým výjazdom do terénu, kde sú ľudia rôzne reagujúci, určite na komunikáciu náročnejší na zvládnutie ako v nemocničnej izbe, nevidela som sťažnosti pacientov na ich správanie. Ale zato na správanie lekárov a sestier v nemocniciach je zlých skúseností neúrekom.

Záverom…

Ak máme mať trhový mechanizmus v zdravotníctve, potom v plnom rozsahu. Takže za svoje peniaze v podobe zdravotných odvodov my poistenci chceme mať zaistenú iba kvalitnú službu. Ja teda určite – vy nie?

Sú služby, ktoré si kupovať nechceme a mali by sme to otvorene pomenovať – lebo naše povinné platenie zdravotných odvodov nie je charita, ani sponzoring pre nezodpovedných poistencov, ale platenie si zdravotníckej služby v rámci zmluvy občana a štátu.

A máme preto právo žiadať štát, ak v plnom rozsahu platíme odvody, aby aj on plnil v plnom rozsahu svoju časť tejto zmluvy.

Elena    Predná Hora, 30.6.2018