otvorene

Už tri dni média rozoberajú prípad hromadného znásilnenia 15-ročného dievčaťa v okrese Poltár.

Tak to teraz rozoberiem aj ja. Áno, viem byť milá, pokojná a láskavá, ale voči tým, ktorí si také správanie zasluhujú. A pozor, v tejto chvíli šľahajú dračie plamene.

Znásilnená…

Pre každú ženu je znásilnenie závažnou psychickou i telesnou traumou, ktorá ju poznamená – nie to ešte hromadné znásilnenie u 15-ročného dievčaťa, jej to môže privodiť traumu celoživotnú. Obeť je podľa médií v zlom psychickom stave – a čudujete sa tomu?

Myslím si, že v takomto prípade by mali médiá

• nielen neprinášať žiadne detaily o obeti a znásilnení (načo píšu, kedy sa tam prisťahovala, jej meno a podobne),
• ale ani opakovane sa vracať k udalosti – kvôli prežívaniu obete.
• radšej by mali detailne popísať páchateľov a ich rodičov v prípade páchateľov mladistvých – veď sú v tomto prípade jasne preukázaní.

A hej, je smutné, že u nás obeť má ďaleko menej práv ako páchateľ.

Tak čia je to hanba ?

Nepáčilo sa mi vyjadrenie nejakej miestnej občianky deň po udalosti do novín, že „chúďa dievča má hanbu na celý život“. Niekto by mal ľudí v dedine náležite poučiť, ako sa vyjadrovať a správať v takomto prípade voči obeti. A médiá by takú hlúposť ani nemali uverejniť.

Ak to je niečia hanba – rozhodne nie toho dievčaťa.

Je to podľa mňa hanba páchateľov samotných a ich rodičov – o nich nič nevieme

• skutočne by som bola rada, ak by médiá priniesli namiesto opakovaného vypisovania o znásilnení radšej detailný popis rodín páchateľov – či pracujú, koľko deti poctivo vychovali ako čestných, vzdelaných a pracujúcich občanov,
• informácia o tom, či rodičia sú zamestnaní ma zaujíma, lebo ako nezamestnaní by mali nepochybne času dosť aspoň poriadne vychovať svoje deti, viesť ich ku zodpovednosti.

Neskutočne ma nahnevalo vyjadrenie jednej z matiek páchateľov, ktorá v televíznych novinách pokrikovala, že „veď sú to len deti“

• neviem, keby niekto takto ublížil jej dcére, či by takto vyziapavala pred kamerami,
• to je naozaj smutné že „rodičkám“ (prepáčte, ale takú osobu, ktorá neberie ohľad na nehoráznosť činu jej syna a možno celoživotnú traumu cudzieho dieťaťa v dôsledku toho, je mi skutočne ťažko nazývať matkou!) s takým nezodpovedným postojom k výchove detí ešte aj platíme za „výchovu detí“.

Uvažujem niekedy o tom, aká je rodičovstvo náročná činnosť…

A kladiem si otázku, prečo keď na ďaleko menej náročné činnosti sa vyžaduje nejaký certifikát, preukaz, doklad o spôsobilosti, nie je niečo podobné vyžadované aj na rodičovstvo

• nie je predsa v poriadku, ak niekto vychováva dieťa bez morálnych hraníc, páchajúce trestnú činnosť – takouto výchovou rodič predsa nielen pácha škodu spoločnosti a obetiam výčinov, ale i samotnému dieťaťu, ktoré prežije život po krimináloch.
• myslím, že namiesto integrálov a podobných vecí by sa malo oveľa dôraznejšie pristupovať v školách ku výchove ku zodpovednosti a zodpovednému rodičovskému správaniu, ako správne vychovávať deti,
• hlavnú zodpovednosť však nesie za výchovu rodič, preto v spoločnosti by sme mali prikročiť ku represii voči rodičom v prípade nezvládnutej výchovy s následkom spáchania trestného činu mladistvým či detským páchateľom.

Áno, myslím si, že by mali nasledovať prísne tresty pre páchateľov, aj pre ich rodičov u mladistvých páchateľov…

Neskúšajte mi tu, drahí diskutéri, písať táraniny o tom, že takto tvrdo píšem preto, lebo všetci páchatelia boli údajne Rómovia – ako píšu médiá

• skutočne neviem, k akej národnosti sa sami hlásia (dosť pochybujem, že ku rómskej),
• a je to aj jedno – i keby to boli zelenofialoví mimozemšťania, je nutné prísne potrestať samotných páchateľov a tiež ich rodičov, v prípade mladistvých či maloletých páchateľov.

Ak píšu médiá, že páchatelia dostanú vysoké tresty, tak zaplačme nad tým nezmyslom.

Keby niekto znásilnil vašu dcéru, navyše takto brutálne a hromadne, zdal by sa vám trest pre mladistvých páchateľov s dolnou hranicou cca 3 roky postačujúci?

A potom sa páchatelia vrátia do tej dediny, akoby sa nič nestalo?

Záverom…

Nie, radšej v tejto chvíli končím, nenapísala by som už nič pozitívne. Za tých, ktorým sa ubližuje, by som dokázala kopať moc a moc, a šľahať ohnivé dračie plamene do nebies. Čo už, to som skrátka ja  – až do konca to budem robiť. Nemohla by som sa pozrieť sama sebe do očí, keby som písala len o samých idylických veciach, len pozitívne motivovala a usmievala sa ustavične ako cukrová bábika – a zlo by som prehliadala, nebojovala by som proti nemu.

Moc súcitím s tým dievčaťom. A vy azda  nie?

Elena   Predná Hora, 16.8.2018