otvorene

V nedeľu pri večerných televíznych novinách som zachytila zasa raz správu o útoku medveďa voči hubárovi – už neviem koľký útok v tomto roku to je. A prebehla potom v pondelok viacerými médiami. Aj uhryznutia hadmi sa turistom tento rok u nás udiali…

Dnes k tomu všetkému dám pár slov.

Medvede sa premnožili…

Zaznela tam táto veta – ani neviem presne od koho – v tej televíznej správe. Aj s nápadom hubára, aby sme ich zopár presťahovali do Česka (lebo vraj ich majú menej ako my na rozlohu a počet obyvateľov).

Nápad ma pobavil – to skutočne tým Čechom niektorí u nás až tak neprajú? A pravdaže, aj keby s tým Česi súhlasili – museli by sme všetkým presťahovávaným medveďom spraviť nejaké testy vzťahu ku Slovensku a euroobčianstvu, veď čo keby sme vybrali na tú migráciu do Česka čírou náhodou práve medvedích jedincov so silným vlasteneckým cítením – a tí by potom priputovali nazad, do svojej vlasti? Boli by to neefektívne vyhodené štátne financie…

A teraz vážne…

Sčítanie medveďov prebiehalo naozaj dlhodobejšie, tuším že od roku 2014?, dokonca podľa medvedieho trusu a rozboru DNA postupovali, aby nerátali niektorých medvedích jedincov opakovane. Ich počet musia posúdiť realisticky odborníci.

Ja si ale všeobecne myslím, že k medveďom sa u nás pristupuje bezohľadne, nielen akoby ich bolo priveľa – pamätám si, ochranári, tú úbohú zastrelenú medvedicu, i tú udusenú –  a skutočne si myslím, že medzi vami sú podaktorí – ako ľudia bezohľadní voči zvieratám a ako odborníci fušeri – ktorí v práci so zvieratami nemajú čo hľadať.

Ja si myslím, že hlavne sa premnožili ľudia v lesoch…

Zvieratá už pred nimi nemajú žiadne miesto na nerušený oddych. Do lesa chodím rada aj ja, lenže chápem, že v prvom rade sú v ňom doma zvieratá. I pred dvomi týždňami na vyhliadke som našla ležovisko, počula som potom zvuky mláďaťa zboku kopca – nie, rozhodne to nebolo srnčiatko – a potichu som odišla. V prírode nie je dobrý nápad robiť veľký rámus, radšej pozorne načúvať jej zvukom.

Bude to pekná selfie s tým zvieratkom – boli jeho posledné slová…

Pár metrov pod bytovku nám chodia diviaky – ale nenapadlo by mi im nosiť potravu, či chodiť si ich fotiť. Zato pred pár rokmi tu bol dôverčivý jeleň, kŕmiť ho chodil kadekto – myslím, že na svoju dôverčivosť doplatil, náhle zmizol. Aj turisti v Tatrách sa snažili medvede kŕmiť, aby si spravili pekné spomienkové fotky – a potom sa čudovali, keď zviera raz komusi strhlo z chrbta ruksak, v ktorom – ako podľa skúsenosti chápalo – mali byť nejaké dobroty.

Nie sú to plyšáčiky, ani zvieratká, ktoré možno spokojne kŕmiť a fotiť sa s nimi, alebo dokonca odohnať odkiaľkoľvek. Ani rámus, ktorý robia niektorí turisti, pre zviera nemusí byť signál, aby odišlo preč, len aby bolo ostražitejšie voči blížiacemu sa nebezpečenstvu.

Obvykle sú zvieratá rozumnejšie ako ľudia, radšej sa vyhnú stretu…

Ale nie vždy – nespoliehajme sa na to. Opakovane už pohrýzol turistov u nás v tomto roku had. Opakovane ich napadol medveď. Nie je to podľa mňa o tom, že by boli hady i medvede u nás premnožené, ale signál, že niečo robíme pri stretnutí s nimi zle. Uvažujte logicky, ľudia, – ak by u nás medveďom bolo pritesno, plynule by prešli do tých Čiech aj samé, alebo do Poľska.

Je to určite obrovský stres, keď sa v lese stretneme s medveďom. Ibaže ten médiami popísaný útok ako boj o život – novinári!!! – ten pán pri ňom utŕžil len dve malé rany, jednu trojcentimetrovú a jednu tuším 15 centimetrovú ranu. Naozaj si myslíte, že keby hubára medveď chcel zabiť, že by ho dokázal ten pán odstrašiť svojim kopnutím? Chcel ho medveď len odohnať zo svojho územia, podľa mňa – a bol pritom ešte moc ohľaduplný.

Mám rešpekt voči zvieratám v lese, stretnutie s medveďom rozhodne nebagatelizujem – aj ja mám z takej predstavy obavu.

Záverom…

Vlastne budem úprimná – dumám o tých medveďoch, lebo som z predstavy medveďa pred mojou cestou lesom rozhodená. Mňa sprevádza havran a líška už dlhý čas, medveď nie je silové zviera, ktoré by som dobrovoľne brala so sebou, snažím sa porozumieť posolstvu Zámeru sveta. Nie, to rozhodne nie je moja ideálna predstava – byť v lese, v tme a búrke, s medveďom v pätách…

A zasa raz sa rozpršalo, už tretí raz mi počasie kríži plány.

Elena  15.8.2018