Veď nie náš, samozrejme, čo ste…
Spravil to bývalý uruguajský prezident José Mujica. A zriekol sa potom i platu senátora, ktorého miesto tiež niekoľko rokov zastával. Ale on bol už dávno taký zvláštny, poviem vám – aj počas prezidentovania dával 90 percent svojho platu chudobným, úplne nenápadne a prirodzene to robil.
No tak si o ňom povedzme pár slov…
Prezident, ktorý žil ako obyčajný človek…
Už som o ňom kedysi písala, lebo bol naozaj svetlou výnimkou medzi politikmi ako človek, ktorý sa nedal zaslepiť mocou a bohatstvom. Odmietol prepychový životný štýl, zostal skromným a ľudským. Nežil v paláci, ale v obyčajnom farmárskom dome, s obyčajným hlineným chodníkom. Jeho žena pestovala chryzantémy na predaj. Vodu na pitie mali zo studne na dvore. Nehanbil sa za svojho trojnohého psa. Nelietal lietadlom, nenosil luxusné oblečenie. Jediný hodnotnejší majetok bolo jeho auto, Volkswagen Beetle z roku 1987 – ani to však viac ako 27 rokov nemal kvôli peniazom, pred časom zvažoval jeho predaj arabskému šejkovi za ponúknutých milión dolárov – s tým, že by ich dal na stavbu prístrešku pre bezdomovcov, nepredal ho nakoniec – vraj na čom by jazdil?
A hej, nemal žiadnu veľkú ochranku, nepotreboval ju – obyčajní ľudia ho majú veľmi radi. Spomínam si, ako podaktorí politici i pol roka po odchode z funkcie behajú s ochrankou za pätami – ktovie prečo, však?
Buď ako Mujica…
Nuž tak, to by bol malý návod, ako by sa dalo ušetriť na výdavkoch na početné ochranky pre našich politikov, kebyže…
Lenže, na to naozaj odvahu a charakter nemá hocikto – byť ako on. Je nesebecký a ľudsky zrelý, čestný a zodpovedný. Ako politik bol úspešný – počas svojej vlády znížil počty chudobných o viac ako 10 percent, zaistil trojpercentný rast hospodárstva, nezamestnanosť znížil o 7 percent. Kebyže mu to zákony umožňujú, tohto prezidenta by si iste Uruguajci zvolili opäť. Pravdaže má aj kritikov, legalizoval predaj marihuany v malom množstve i homosexuálne sobáše.
Zbytočne by sme podaktorým našim politikom dávali ukazovali jeho skromné správanie ako vzor – bolo by im to platné asi rovnako, ako keby sme ukázali žabe „lietaj ako labuť“, jednoducho nevzlietne. Nie je ale to len o nich, ale aj o nás, čo sme schopní si zvoliť na zastupovanie seba samých na ceste za lepšou budúcnosťou. Poviem vám, mnohým z nich by som ja osobne ani kôš so smeťami nezverila, aby ho šli vysypať, nie to ešte našu budúcnosť.
Záverom…
„Nezmením svoj spôsob života len preto, že som prezident…“ – povedal Mujica. Ale viem si živo predstaviť, ako to hovoria aj naši politici – a dokonca by ich to aj vystihovalo. Skutočne tak žijú, akoby nemali žiadne morálne záväzky v rámci funkcie.
Lebo to ľudské, skromné a súcitné nie je o slovách, je o srdci a charaktere.
Elena 19.8.2018
P.S. Začala som teraz nerozumne novú jedenástku, Uvidíme, koľko z nej napíšem do odchodu do lesa, čo už.
Chcela by som napísať, že ju píšem krvou svojho srdca – ale v skutočnosti akurát tak krvou prsta, krváca už tretiu hodinu, zakaždým znovu – už dávno som sa tak neporezala…
Celá debata | RSS tejto debaty