otvorene

Nuž, je to pravda – 22.11.2018 sa stretneme s ministerkou zdravotníctva SR. Takže ma čaká cesta do Bratislavy, aj späť, pravdaže. Nielen mňa, z našej skupiny Otvoreného listu premiérovi príde väčšia zostava – 19 ľudí. A tak dnes pár slov o tom, kto k nám patrí – pravdaže, nie všetci z tých, ktorí sa k nám pridali, sa chcú v tejto chvíli odhaliť pre verejnosť. Odborníci potvrdzujú, že niet v živote  väčšej straty, ako smrť dieťaťa. Naše deti niekto v slovenskom zdravotníctve zabil.

A páchatelia sa nesprávajú ako ľudia.

Otvorený list…

Po dlhý čas som bojovala sama. Aj ďalší rodičia bojovali sami. No nikto nepočúval náš hlas – bolo ľahké pre tento štát bagatelizovať našu stratu, aj celú situáciu, kým sme stáli len každý sám za svoje dieťa.

Zomrelo dieťa? No to sa stane, netreba z toho robiť drámu – hovorili si podaktorí. Ale keď zrazu ľudia vidia 19 matiek detí mŕtvych vinou lekárov, konečne spozornejú – to ako vážne? čo tí lekári vystrájajú?

Zrazu môžu vidieť aj matky detí, ktoré majú zdravotné následky kvôli zanedbaniu zdravotnej starostlivosti. Aj ďalších ľudí, pretože sa k nám pridávajú aj ľudia, ktorí sami nesú trvalé následky v dôsledku pochybení lekárov, či tiež ľudia, ktorým zavinili lekári smrť rodiča, partnera či iného blízkeho človeka.

A ja som úprimne rada, že sa títo ľudia ozývajú. Čím viac nás bude, tým bude náš hlas silnejší.

Lebo tu nejde o jednorazové a ojedinelé, malé ľudské zlyhanie – ako by sa smrť našich detí snažili niektorí bagatelizovať. Tu ide o systémovú chybu, štát nie je schopný riešiť takéto pochybenia účinne – páchateľ-lekár po čine pracuje po celé roky ďalej, až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (mal by byť odstavený od práce pri podozrení bezodkladne, podobne ako to v tomto štáte platí pre niektoré ďalšie profesie). Rovnako by mal mať pacient v tejto situácii priznané právo slabšej strany sporu, garantované krátke a záväzné lehoty na doriešenie veci- lebo ako k tomu prídete, že niekto zaviní smrť vášho dieťaťa a potom kvôli tomu musíte behať po súdoch po celé roky, traumatizovať sa tým ustavične???!! Je to ako keď vám rozškrabujú boľavú ranu do krvi znovu a znovu.

Máme aj petíciu na peticie.com  Petícia na podporu obetí pochybení lekárov, jej podpisom nám pomôžete. Je v nej celý rad konkrétnych vecí, za ktoré bojujeme, aby v tomto štáte nezomierali ľudia zbytočne. Pretože podľa medzinárodných štatistík na Slovensku zomrie ročne 11 000 ľudí, ktorí by zomrieť nemuseli, keby dostali včasnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Ľudia, je to tak  – 11 000 zbytočne mŕtvych Slovákov každoročne – jedna väčšia dedina, alebo jedno malé mestečko takto vymrie – aj vaši blízki môžu byť medzi nimi. Podporte našu petíciu za zmenu v zdravotníctve svojim podpisom.

Pridávajú sa k nám mnohí, nie každý je pripravený svoj príbeh v tejto chvíli medializovať, lebo reakcie okolia sú všelijaké.

Pri medializovaní nášho boja zanikajú občas hlasy mám dospelých detí, ktoré zomreli v dôsledku pochybenia lekárov. Tragédie malých detí sú pre noviny zaujímavejšie, majú vyššiu čítanosť. Zrejme chápete, aké zraňujúce je to pre mamy „veľkých detí“  – naše deti sú predsa našimi deťmi, nech majú rok, alebo 30 rokov. Po celý život – a ich strata bolí rovnako, lebo deti by mali prežiť svojich rodičov…

Rovnako popri smrti rukou kývnu mnohí nad tým, že komusi poškodili lekári zdravie. Veď prežili, mali šťastie…

A tak nás tu teraz máte – dnes prinášam mozaiku všetkých tých z nás, ktorí vystupujeme verejne za Otvorený list premiérovi…

Tí, ktorí prežili…

Denisko Jonáš

Ako mesačný v rámci hospitalizácie v nemocnici utrpel prasknutie lebky. Prípad začala vyšetrovať polícia, ale na podnet nemocnice, ktorá sa snažila celý prípad hodiť na pani Annu. Mama Anka bola obvinená, že mu to údajne spôsobila už doma a bola stíhaná. V skutočnosti dieťa spadlo sestre, ktorá sa mame ani neospravedlnila. Vo februári prišiel za mamou o 17:30 v podvečer príslušník policajného zboru obvodného oddelenia z Kráľovského Chlmca Peter S., ktorý ju zavolal do auta s tým, že si má otvoriť účet na malého, kde jej vložia odškodné 730 eur, ktoré si bude môcť Denisko po dovŕšení 18 rokov vybrať… Okresná prokuratúra v Trebišove tiež odmietla prevziať podnet na prešetrenie prípadu so slovami, že to nie je treba.  Podnet na vyšetrenie na Úrad nad zdravotnou starostlivosťou pani Anna podala až na základe našej konzultácie, pretože nikto jej z kompetentných túto formu prešetrenia prípadu neporadil a na záver z prešetrenia sa ešte čaká.

Tí, ktorí neprežili…

Maroško Ištván

Maroško bol môj jediný syn. Bol už vyšší odo mňa o hlavu, no pre mňa to bol stále môj malý chlapček. Kvôli závažnému pochybeniu lekárky revúckej nemocnice sa nedožil ani 15 rokov.

Mám smutné skúsenosti piatich rokov boja za spravodlivosť v tomto štáte – páchateľka dostala za smrť môjho dieťaťa len formálny trest, podmienku. A jej písomné vyjadrenia o tom, že život človeka s postihnutím a o tom, že dieťa s postihnutím človek nemôže mať tak rád ako zdravé, tento štát nedokázal potrestať.

Nespoliehajte sa na spravodlivosť tohto štátu, keď lekári zavinia smrť vášho dieťaťa.

Maroško

Simonka Mináčová

Simonka bola naše jediné dieťa. Študovala VŠ – farmáciu v prvom ročníku, druhého sa žiaľ nedožila. Vo veku 19 rokov dňa 14.02.2017 umrela v okresnej nemocnici po 10 dňoch jej hospitalizácie. Mala diagnostikovaný zápal slinnej žľazy a herpes simplex v oblasti tváre. Podľa znaleckého posudku už od začiatku hospitalizácie stav našej dcérky spĺňal kritéria febrilnej neutropénie – no lekári tomuto závažnému príznaku nevenovali
pozornosť. Znalecký posudok uvádza tiež viacero reťazových pochybení lekárov v postupe ich liečby. Nebol jej včas umožnený preklad na špecializované pracovisko, kde by sa riešil prítomný imunodeficit, konzultácia bola vykonaná až na ÁRE, keď už bolo neskoro. Nebola jej daná žiadna šanca na život, chcela len tak málo, doštudovať školu, z prijatia na štúdium sa neskutočne tešila.

Je ťažké, neskutočne ťažké, prežiť smrť svojho jediného dieťaťa, ktoré mohlo žiť.

Ivan Markovič

Môj nebohý 29 ročný syn Mgr. IVAN MARKOVIČ bol ženatý,  otec dvoch detí. Mal nezhubný nádor za uchom – diagnózu na ktorú sa nezomiera /neurinóm akustiku/. Podľa ošetrujúceho lekára hospitalizácia vo FN Nitra mala trvať približne 7 až 10 dní.  Skutočnosť bola taká, že môj syn veľmi trpel a v mukách zomieral 6 mesiacov. Ošetrujúci lekár mal dobre zvážiť či operáciu a pooperačnú starostlivosť zvládnu. Tiež mal posúdiť, či na takú operáciu má dostatok skúseností, technické vybavenie a sterilné nemocničné prostredie. Mnohé závažné komplikácie boli následkom, ktoré vznikli po hlavnej operácii dňa 28.07.2015. Do dvoch dní musela byť zahájená revízna operácia, nakoľko došlo k zakrvácaniu v mieste resekčného lôžka. Jednou s hlavných komplikácií boli nemocničné nozokomiálne nákazy, pri ktorých môj syn opakovane prekonal rôzne infekčné ochorenia ako respiračné infekty, hnisavú meningoencefalitídu, uroinfekciu, a sepsu so septickým šokom. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a rovnako aj znalecký ústav Forensic prišli k záveru, že zdravotná starostlivosť môjmu synovi nebola poskytnutá správne. Ošetrujúci lekári svojim nezodpovedným konaním zapríčinili smrť môjho 29 r. syna,  ktorého už jeho 2 deti nikdy neuvidia.

Ninka Chuchelová

Pred 5.rokmi, 17.10.2013, mesiac pred 7.narodeninkami nám zomrela pochybením lekárov TN nemocnice naša milovaná dcérka Ninka Chuchelová. Do dnešného dna bojujeme za potrestanie vinníkov. Až po spojení sa s mamičkami Otvoreného listu premiérovi, sa začali veci hýbať dopredu a dokonca boli obvinené dve konkrétne lekárky TN nemocnice. Oni sa odvolali, ale prokuratúra odvolanie zamietla. Ešte stále veríme, že spravodlivosť na Slovensku existuje a smrť našej dcérky bude potrestaná!

Timejka Tóthová

Timika bola našim jediným dieťaťom. Ja ako matka som s ňou mala vzťah ako keby , nám neprestrihli pupočnú šnúru. Veľmi dobre sa učila. So svojim úsmevom obdarúvala celé svoje okolie a svoje srdiečko mala otvorené pre každého. Po skončení gymnázia začala študovať
sociálnu prácu a plánovala v septembri 2014 nastúpiť na UNIVERZITU KOMENSKÉHO, kde ju aj prijali a chcela študovať špeciálnu pedagogiku. Veľmi rada a s nadšením pracovala
s mentálne postihnutými deťmi. Žiaľ jej plány choroba prekazila. Vedeli sme, že s diagnostikovaním choroby boli problémy, preto sme to dali prešetriť cez ÚDZS, odtiaľ sme obdržali odpoveď , že neboli vykonané  všetky potrebné vyšetrenia zo strany gastroenterológa na správne určenie choroby a tým nebola  zabezpečená včasná a účinná liečba. Žiaľ, Timika po 8 mesiacoch boj s chorobou prehrala. My rodičia už nič nepotrebujeme, vzali nám celý svet, naše srdcia, naše duše.

Dianka Jarašová

Dianka zomrela len preto, lebo som zdravotníkom dôverovala a verila som, že vedia, čo robia. Keď sme prišli do nemocnice, povedali mi, aby som sa nebála, že majú skúsenosti s detičkami, ktoré majú žalúdočné problémy. Robila som všetko, ako mi vraveli. Myslela som si, že je všetko v poriadku, veď za 3 smeny striedania sa zdravotníkov ju žiadny lekár ani nepozrel i napriek tomu že počas infúznej liečbe stále vrackala. Prišli sme v piatok ráno a Dianka bola stále to moje usmievavé dievčatko. V sobotu o 16 stej mi začala odchádzať a oni nevedeli čo sa deje, vraveli mi, že všetko bude dobré, že je stabilizovaná, ale v nedeľu ráno o 4 hodine mi Didka odišla – a môj svet sa zrútil.

Sebinko Sebinko

Náš jediný synček Sebinko by mal 12.12.2018 už 5 rôčkov, keby mu nevzali život v FN Nitra. Takmer dva roky bojujeme za spravodlivosť. Dúfame a veríme, že tí, ktorí mu vzali život, budú niesť za svoje činy zodpovednosť. Sebinko zomrel, ale nemusel zomrieť keby mu bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne…ale NEBOLA. Namiesto úpravy hladiny cukru mu bol spôsobený opuch mozgu, o čom sa vyjadrilo mnoho odborníkov. Sebinkove alarmy životných funkcií boli vypnuté. Sebinko je v nebi. Náš boj nemôže byť zbytočný… bojujeme za všetky deti Slovenska, aby sa už nikdy viac nestalo, že dieťa príde o život vinou zdravotníka.

Slušní zdravotníci pridajte sa prosím k nám, vašu prácu si nesmierne vážime, a nemôžeme dovoliť, aby vo vašich radoch boli ľudia, ktorí berú ľuďom životy.

Jakubko Puvák

Jakubko bol môj jediný syn. Mal problémy so zápchou, za 1.5 dňa mu podali 6 klystírov, keď nič neodchádzalo, prvé vyšetrenia Jakubkovi spravili až večer po celom dni. JAKUBKO potreboval operatívny zákrok, čo oni vedeli, ale nepokladali to za dôležité, predávkovali Jakubka klystírom, vracal stolicu a nekonali, mal celkovú sepsu, intoxikovaný organizmus, zkyselinovateľnú krvičku, v MT nemali šancu na záchranu, niečou neodbornosťou, lenivosťou a zachovaním situácie Jakubko zomrel.

Bojujem zaňho a za iné detičky,

22.11.2018 nás prijme ministerka zdravotníctva – v ten deň je presne ROK OD SMRTI JAKUBKA.

Záverom…

Tak už viete, prečo je taký krásny dátum 22.11. zároveň taký smutný…

Elena      20.11.2018