otvorene

Dorozvodované?“ opýtal som sa, pozorne sa na ňu dívajúc.

Prikývla.

„Áno, konečne. Nechcem byť nijako spojená s človekom, ktorý sa voči mne správal nečestne. Spával so mnou, a zároveň i s tou fľandrou – do poslednej chvíle klamal, že s ňou nič nemá. Obviňujem sa, že som neprehliadla jeho klamstvá už dávno. Delila som sa s ním o všetko, čo som mala, a on ma popri tom podvádzal, cítim sa zranená. Som nahnevaná aj na seba – že som dopustila, aby sa stal otcom mojich detí človek, ktorý bol ochotný ma zradiť, klamať a byť mi neverný, ublížiť mne i našim deťom. Z tých pár tisíc, čo teraz mesačne vďaka odškodneniu za smrť syna dostáva (a ktoré som vybojovala ja) by im mal poslať mesačne aspoň po stovke, lebo potrebujú jesť, obliekať sa, cestovať do školy, študovať. Nezažalujú ho, majú svoju hrdosť, no raz sa človeku každé zlo a  nečestnosť vráti. Ponechávam ho Zámeru sveta, svoj trest už zjavne má pri sebe. Paradoxne ho to otcovstvo i chráni, neublížim mu – no už nikdy mu nezdvihnem telefón, neprehovorím s ním, už nikdy mu nedovolím nijako vkročiť do môjho života.“

Podával som jej hrnček horúceho čaju, vôňa malinového sirupu sa šírila do strán. Poďakovala a dodala zamyslene: „Nie, nechcela by som ja byť tým, kto vo vzťahu podvádzal. To, že si človek povie, že veď ľudia robia aj horšie veci, vôbec neznamená, že v hĺbke duše nevie, ako nečestne v skutočnosti konal. Vidieť sám seba takto nie je nič, s čím by som ja chcela žiť.“

Nadýchla sa vône čaju.

„Pre mňa znamená čestnosť veľa. Neverím teraz nikomu, ale i tak si nemyslím, že všetci chlapi sú rovnakí. Na Pokeci, kam som zašla zistiť, prečo si manžel také niečo založil, ma zaplavila okamžite lavína správ od chlapov. Dvaja však rovno v tej prvej správe uviedli: „Nie si vydatá? S vydatou by som si nepísal.“ Odpovedala som „ďakujem, nehľadám známosť“, a Pokec som zrušila. Tí dvaja svedčia o tom, že bezzábranovosť nie je o dobe a moderných hodnotách, len o niektorých ľuďoch, ktorí sami morálne hranice nemajú. Prezradím Vám o sebe niečo – nezháňala by som si známosť cez Pokec či kadejaké zoznamky. Viete, pre mňa sú zaujímaví inteligentní chlapi, tí vedia aké sú pravé hodnoty aj ich dodržujú vo svojom živote. Správny chlap sa musí byť schopný predo mňa postaviť priamo tvárou v tvár a  povedať „pozri, rád by som ťa spoznal“. A to môže len v situácii, keď ani on ani ja nemáme žiadne záväzky. Osud by takého chlapa ku mne do rozvodu nemohol pustiť. Keby prišiel skôr nezískal by si moju úctu ani dôveru. Mať v ruke papier o rozvode je pre mňa hranica na akýkoľvek vzťah – som myslením samuraj, mimoriadne si cením schopnosť neporušovať záväzky.“

Hovorila mi z duše. Bože, ako presne vystihla aj moje myšlienky, moje hranice.

„Mám rád „ľudí starých čias“ – ja tak označujem tých, ktorým hovorí niečo slovo „čestnosť“, záväzok“, „morálka“  povedal som, „pre mňa tie slová znamenajú ozaj veľa.“

„Áno, ja tiež“ usmiala sa mäkko.

Potom zvážnela. „Najviac úbohá je v mojich očiach krava Karola. Nemyslím, že filozofia „veď klame on, ja som bez záväzkov“ je v poriadku. Morálne dilemy nerieši, jej svedomie má hodnotu mínus jedna a myslí si, že okolie oklame zdieľaním duchovne ladených citátov. Nie, neoklame. Ako sa to povie – v kolektíve je nie obľúbená, ale zato je všeobecne známa? Z toho, čo sa náhodne o nej dozvedám, sa mi dvíha žalúdok. Prechádzala vraj zo vzťahu do vzťahu cez jej neveru, aj to je pre mňa hodne výpovedné o nej. A podľa mňa zrejme aj o morálke jej rodiny, lebo odniekiaľ tie svoje životné hodnoty a správanie nabrala…“

„Aj ja sa zamýšľam nad tým často, či možno len tak odbagatelizovať dopad rodinnej výchovy, ak niekto koná nečestne, nezodpovedne.“ Prikývol som zamyslene. „Zakaždým si kladiem otázku, aká je tá jeho pôvodná rodina, vždy to skúmam v anamnéze. Pravdaže, ak človek spraví niečo zlé, často sa racionalizuje, že veď to bol dospelý človek a nesie zodpovednosť za svoje skutky iba on sám. Nesie, isteže, no i tak je celoživotne kdesi v nás vždy hlboko ukrytý odkaz výchovy z rodiny. To, čo do nás vložili naši rodičia – alebo možno nedokázali vložiť.“ Napil som sa pomaly čaju, vychutnával som si sladkú malinovú chuť. „Láme sa to potom ale cez tú našu dospelú osobnosť – a tak niekedy človek prekvapí i svojich blízkych, „čierna ovca rodiny“ sa tomu hovorieva. “

Prikývla. „Hej, tak či onak, v mojich očiach žena, ktorá sa vláči so ženatým chlapom, nie je čestný človek. Pre mňa už navždy zostane iba špinou, ktorá ma podvádzala s mojim manželom počas manželstva. Nikdy si nebudem ochotná sadnúť za stôl spolu s takou osobou, pri žiadnej rodinnej udalosti mojich detí, pretože k nej nemám úctu. Aj toto je podľa mňa argument, prečo by ľudia mali najskôr uzavrieť jeden vzťah a až tak nadväzovať akýkoľvek ďalší. Lebo podstatou úcty je správanie hodné úcty. Úcta je nevratná, rovnako ako aj dôvera. Sama si za to môže.“

Pozrela na mňa a v očiach jej stále poskakovali ohnivé plamienky.

„Viete, stáva sa mi, že ma teraz oslovia neznámi ľudia na ulici či v obchode a povedia na jej adresu niečo vonkoncom nie pekné. Sprvu som myslela, že ma len utešujú. No bola som zhrozená tými ich výrokmi – … je to taká stará pijavica … ťahá sa od chlapa ku chlapovi,… označenie „miestna atrakcia“ by bolo namieste…. Alebo výrok – ach, ktorýže je to ten váš muž, od rozvodu jej manželstva je to už siedmy či ôsmy v poradí, ktorého oberá o peniaze? Zakaždým sa prisťahuje a ryžuje…“ Panebože, na jej mieste by som sa pri takom spôsobe života plížila kanálmi, ona vykračuje ako starý zmaľovaný klaun nadšene, zasa raz ulovila prachy. Ibaže teraz vyštartovala po peniazoch, za ktoré som bojovala roky ja, mali patriť mojim deťom. Ubližovala svojou nečestnosťou mne i mojim deťom – a ja nebudem mať žiadny ohľad voči nej“  v očiach sa jej varovne zablýskalo.

Uff, je to ohnivý drak, pomyslel som si nadšene, iskry až lietali vzduchom. Správa sa pokojne, no pod povrchom je schopnosť dýchnuť riadne plamene.

„Pravdu povediac“ povedala pomaly „nerozumiem jediné – prečo si taká osoba vycapí na facebookový profil fotku vnúčaťa. Pretože ten, kto dokáže bez zábran ubližovať iným deťom – tak ako to robila ona – nemá rád v skutočnosti nikoho okrem seba. Nemám rada ľudí, ktorí majú radi iba seba. A myslím, že na facebookový profil by si mali ľudia dávať to, čo ich najviac vystihuje. Ale zasa“ dodala medovým hlasom „chápem, že krava Karola si to tam dať nemôže – pretože to, čo by ju najviac zo všetkého vystihovalo, by na profilovke facebook určite netoleroval.“

Nahlas som sa rozosmial. Cítil som sa neprofesionálne a uvoľnene.

Zasmiala sa tiež a pokývala hlavou. „Je naozaj úplne iná ako ja – to mu nemožno uprieť. Neverila som v prvej chvíli šamanovi, že tri mesiace od nadobudnutia právoplatnosti rozvodu budú plakať dvaja ľudia, no ja medzi nimi nebudem. Zjavne mal pravdu.“

„Zlo sa často potrestá samo, nevymysleli by sme taký trest, aký si samo nadelí“ dodal som zamyslene.

Pobavene dodala: „Nuž, nájsť si také niečo je skutočne umenie. Hlbokú pravdu o nej som vystihla, keď som predtým písala, a to som o nej vôbec nič nevedela, naozaj nič. Ach, áno, moja intuitívnosť ma vždy prekvapuje. Ani sama neviem, keď začínam písať, ako vystihnem veci – až po čase sa to i mne odkrýva. Tak to je v rôznych príbehoch, ktoré píšem – fascinuje ma, ako som nimi nevedomky hlbokú podstatu, pravdu intuitívne zachytila. Aj ja sama ju až po čase začínam chápať. Intuícia mi ukazuje cestu…“

Rozumel som jej slovám, hlboko vo svojom vnútri som sa tiež riadil intuíciou.

„Aj pre mňa je intuícia svetlom v tme, ktoré ma vedie“ dodal som zamyslene. No potom som sa zasmial „musím vám povedať pravdu, som rád, že sa to stalo. Lebo bez toho by ste tu nikdy neprišli na šálku čaju a kus reči. Vďaka Vám viem, aký je bazový čaj s malinovým sirupom úžasný.“

„Hm, ďakujem, teší ma, že Vám ten čaj chutí“ zasmiala sa.

Zasmial som sa tiež, pohoda dýchla na mňa z toho okamihu. Ostatne, ako vždy, keď prišla na šálku čaju. Nikdy som jej nezaložil kartu, nebola to moja pacientka. Kto vlastne bola – moja dobrá víla?

„A aj som si vďaka Vám uvedomil, že moje priority neboli v živote nastavené dobre – práca, práca, práca. Panebože, ako dávno som už nebol v lese opekať špekáčiky a slaninu, hádam od detstva – ale dnes som slaninu i špekáčiky kúpil…“

„Vážne? To je skvelé, tak si to užite“ pozrela na mňa s úsmevom. „Ohník v lese a vôňa opekanej slaninky je úžasná vec.“

„No a tak som sa chcel opýtať“ pokračoval som odhodlane „nedali by ste si so mnou ešte niekedy bazový čaj s mailovým sirupom? Napríklad zajtra, keď je ten sviatok – pri opekaní slaninky v lese?“

Elena    30.4.2019