otvorene

Mágia je slovo, ktoré znie mnohým záhadne. Čarodejnice na metlách a ich seansy, alebo nebodaj variétni kúzelníci a ich triky. V skutočnosti je mágia niečo, čo je stále okolo nás. Poodhrniem závoj okolo nej trochu v tejto chvíli.

Vlastne ani neviem, či toto zachytáva niekde nejaká kniha – je to Poznanie. A tak sa oň delím. Takže v skratke – dnes budem hovoriť o tom, pri čom psychiatri chápavo prikyvujú hlavami. A podaktorí ľudia vystrašene ustupujú. Tí, ktorí nevedia, zrejme nepochopia. A tí, ktorí vedia, budú rozumieť…

Tento blog venujem Zámeru sveta s vďakou za včerajšok a skúsenosť so silou. Nie, nedozviete sa detaily, vedia ich iba dvaja ľudia – ja a sprostredkovateľ mojej pomoci. Pravdou je, že ani tí, ktorým som pomáhala, nevedia kto im pomáhal.

Mágie sa ľudia niekedy boja, lebo ju nechápu…

Respektíve vidia len malú časť jej temnej stránky – ako „zlú“ mágiu s čiernymi omšami, obetami a tak podobne.

V skutočnosti je potenciál mágie obrovský. Mágii dáva dušu mág a jeho zámer, nie je čierna a biela sama osebe.

Je rozdiel medzi mágom a pravým mágom…

Veľa ľudí dnes „praktizuje mágiu“ – rozdiel je asi taký, ako keď si kreslíte vy a kreslí umelec. Neberte to ako kritiku. Som rada, že sa veľa ľudí v rámci svojich možností snaží rozvíjať bielu mágiu, dobra nikdy nie je dosť. Ale úprimne – nestanú sa tým bielymi mágmi. Myslím, že jeden či dvaja nesmierne veľkým dobrom uskutočňovaným v priebehu rady životov tak zbeleli, no neviem to isto.

Zato toto viem stopercentne. Všetkým „satanistom“ poskakujúcim „temnými obradmi“ v privolávaní síl zla na svoju stranu prezradím jedno – nestanete sa tým nikdy temným mágom. Temná mágia je naozaj obrovská moc, ale je len niekoľko ozajstných temných mágov putujúcich vekmi. Neviem, či sa niekedy zmenil biely mág na čierneho, nemyslím si, že by to šlo. Ale viem, že sa v prúde času temný mág môže stať bielym. A jeho moc sa mení na silu.

A myslím, že po prekročení hranice nie je možný už ani spätný proces retransformácie na čierneho mága. Lebo na to, aby ste sa vzdali moci, musíte sa úplne preskladať.

Moc je jedno z najväčších lákadiel, je neskutočne ťažké sa jej vzdať…

Preto je transformačný proces prerodom s celou hĺbkou bolesti zrodu nového. O to viac, že proces prechodu mága nikdy nemôže začať zvonku, pod tlakom okolností, iba zvnútra. Myslím, že je to vôbec najťažší transformačný proces, aký existuje.

A pritom je paradox – pravá premena neprebehne v obrovskom halase. Prebieha poslednom kvapkou, nadkritickou, úplne maličkou. Je to obrovské poučenie, ako sa v skutočnosti veci vo svojej podstate menia.

Mocou manipulujeme, môže nám priniesť bohatstvo, ničí nepriateľov, plní naše priania.  Podstatou je vedieť a chcieť vládnuť. Sila nami iba preteká pre dobro Zeme a Vesmíru, nie my to tu riadime,  nedokážeme a nechceme ňou nijako manipulovať len vo svoj prospech. Podstatou je vidieť hlboké prepojenie všetkého a vnášať dobro.

Čierny mág bojuje – mení veci podľa svojej predstavy, biely mág hlboko verí Zámeru sveta, že veci sa dejú tak, ako sa majú diať kvôli niečomu…

Hm, príbeh čierneho mága…

Občas, keď prednášam, používam príbeh s Janom. A kladiem poslucháčom otázky…

Jana opustila žena. Ako sa zachovala? – Zle, samozrejme.  

Janova žena odišla, lebo Jano pil. Aký bol Jano? –  Zlý, samozrejme.

Jano pil, lebo ho vyhodili z práce. Aká bola jeho žena, keď ho nepodporila a odišla namiesto toho? – Zlá, samozrejme.

Lenže Jana vyhodili z práce, lebo mal absencie, lajdáčil.  Aký bol Jano?…

Záverom…

Bol raz čierny mág, kedysi dávno. Zápasil s Bohom. Paradoxne o to, aby zničil vo Vesmíre všetko zlo. S predstavou, že nestačí dodávať dobro – pretože pridávaním dobra pribúda aj zlo, ak má byť uchovaná rovnováha. Preto podľa neho bolo nutné zničiť všetko zlo, úplne všetko…

Boh to nechcel a vlastne ani nemohol dopustiť. Potrestal ho. Ale pokus to bol dobrý, poviem vám.

Už by ho však nezopakoval. Nie kvôli trestu, ale preto, že nevieme, nevieme naozaj, čo prinesie to zlo v konečnom dôsledku. V prvej chvíli bolesť a slzy, no v hĺbke je s dobrom neoddeliteľne prepojené a posilňuje ho. Ťažké chvíle, ktoré zažívame, nie sú trestom, ale darom, len treba trpezlivo čakať na výsledok.

Nie, nevravím, že je to jednoduché…

Elena 29.6.2019

P. S.: Kedysi som napísala v blogu, že oblaky sú hnané vetrom. Nevidíme ho, ale cítime. Aj my sme vedení neviditeľnými silami…

Zámer sveta mi privial ďalšiu časť skladačky počas dňa – doplním to tu, aby som vás nezavádzala – podstata sa nemení, takže ak niečo belie, nebolo to pôvodne čierne. Nešlo teda o transformáciu, ale o retransformáciu – čierny mág bol svojou podstatou biely,  to samotné potrestanie ho presunulo k čiernym – a zbelenie bolo návratom k jeho podstate.  Ach, zvláštne silný príbeh.

K diskusii – páčia sa mi obrazy, ktoré používaš, comm  – mágia života je v slovách. Viem, existuje absolútne Zlo,a tak kdesi zrejme je aj absolútne Dobro, máš pravdu, že z istého uhla pohľadu sa prelínajú. Aj príbeh mága o tom hovorí – bojoval za zničenie Zla, no tým by zničil ich polaritu – a teda aj podstatu Dobra, ktorá bez Zla neexistuje…

Ach, zvláštne veci mi dnes víria hlavou – možno ľudskou optikou bielych mágov označiť ako anjeli a čiernych ako diabli?

A fotografie sú moje, ešte z toho nedávneho konštelačného víkendu na Zaježke…