otvorene

Otvorený list generálnemu prokurátorovi Čižnárovi, aj výzva sestry Zuzany Galánkovej jej kolegyniam  (facebook ju mazal, ale nájdete ju tu)

https://www.facebook.com/164863770808925/photos/a.242701786358456/364796380815662/?type=3&eid=ARBFCegqfwKXKAhbqp0MbPm3BpfT1w72KOxZJ48y21eG38M-j09BiLJ3Q0CnoWfThDGSl3Gze7sEFA_t&__tn__=EEHH-R

a tu

mali byť v dnešnom blogu. I spomienka na roky boja za spravodlivosť mňa aj ďalších matiek – práve dnes má meniny Ivko, jeho mama Olinka smúti. Už som blog mala takmer napísaný (aj záverečnú jedenástku mám pripravenú)  – no patrí k tým málo slovám, ktoré ešte dám pred mojou cestou do lesa, preto ho chcem dať o inom. Nebudem písať o všetkých tých bezohľadných, nevšímavých a krutých, ale o niekom, kto si zaslúži, aby ste ho videli…

Pôvodný názov blogu bol „Majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú“. No ja si želám, aby ste boli tými, ktorí majú oči a vidia, majú uši a počujú – a tak vám rozpoviem tento príbeh…

Príbeh začal, keď Vlasta (moja kolegyňa z tajnej delťáckej konštelatérskej skupiny) opísala svoj zážitok z dneška. V Chomutove, kde žije, to vyzerá takto. Plné kvetov.

Vlastne NIE, celé zle – príbeh nezačal takto. Začal omnoho skôr, keď sa jeden muž rozhodol zmysluplne. Chcel mať záhradku a nemal ju – mohol tráviť čas tým, že bude nadávať na osud, závidieť záhradkárom, no namiesto toho sa rozhodol, že sa bude venovať záhradke tam, kde je. A tak chodí a stará sa bezplatne vo svojom voľne o verejné plochy v meste.

Áno, to je on.

Hm, poviem vám, moje najstaršie dieťa písalo nejaký čas blog so mnou. Dopĺňala v jednom svojom blogu recesisticky slovník slovenského  jazyka o nové slová.

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2016/11/02/o-nenapadnikoch-nohodrsnikoch-a-pokojistoch/

Hľadala protikladné slová k niektorým bežne používaným – a tak ku slovu zločinci odvodila slovo „dobročinci“.

Pán dobrovoľný chomutovský záhradník je podľa mňa jedným z tých dobročincov. A je krásnym príkladom toho, ako sa dobro opláca. Keby mal svoju záhradku, videl by ju on, malý kúsok z nej aj niekto nazerajúci cez plot. Takto má obrovskú záhradu, ktorú obdivujú denne mnohí ľudia a tešia sa pohľadom na ňu.

Moc sa mi páči ten jeho príbeh.

No áno, a moc sa mi páčila aj Vlastina odpoveď jednému  diskutérovi, ktorý k jej fotopríbehu napísal, že takých pánov by potrebovali aj iné mestá.

Napísala mu „Staň sa ním“.

Záverom…

Môžeme sa dívať oknom – ja v tejto chvíli v Poprade z istého internátu – a vidíme  praskliny na múre, alebo nádherné oblaky.

Možno niekedy treba odhrnúť žalúzie, ktoré nám tienia, aby sme videli skutočnú oblohu a veľkoleposť oblakov…

Ach áno, mám  rada oblaky, oblaky na obzore, letiace oblaky, zázračné oblaky …

Elena   8.7.2019

P.S.: Fotografie sú moje a tie z Chomutova sú Vlastine, uverejnené s jej súhlasom, samozrejme.