Zdanlivo idylický príbeh čistenia Karlovho mosta zázračne šikovne – v Česku však vyvoláva teraz kontroverzné reakcie.
Chlapík, ktorý sa volá Miroslav Černý, ohromil Česko včera po druhý raz…
Povedali vám polovicu príbehu naši novinári. Ja teraz dopoviem príbeh…
Miroslav Černý pred piatimi dňami ohromil Česko…
Zvládol vyčistiť Karlov most od graffity, ktoré tam zanechali nemeckí turisti, za niekoľko desiatok minút. Spravil to dobrovoľnícky. Ochranári plánovali na to štvornásobne viac peňazí a pol mesiaca času – ako píšu naše médiá v posledných dvoch dňoch.
Je jasné, že pamiatkári majú z hanby kabát – a snažia sa ísť do útoku, že vraj to spravil neodborne – čo neobstojí – odstraňoval graffity v tisícoch prípadov na pamiatkach. Na tom nie je nič kontroverzné – kontroverzná je samotná osoba „čističa mosta“.
Miroslav Černý včera ohromil Česko po druhý raz…
– povedal národu o svojej minulosti. Je vrah, dokonca dvojnásobný. Odsedel si 11 a pol roka zo 17-ročného trestu, pretože zavraždil svoju manželku a jej milenca. Detaily nájdete napríklad na
Vyhlásil, že nechce gloriolu, hovorí o svojej vine a potrebe odčiniť svoj skutok. Celý prípad vyvolal intenzívnu diskusiu – ľudia reagujú rôzne.
Nejdem vnášať odborný pohľad, psychologickú analýzu jeho vyjadrenia a vyjadrenia sudcu, nie sú to validné údaje, médiá vždy čosi popletú a skreslia.
(Predstavte si, že napríklad v článku o Cigánikovej blogu dokonca uviedli, že lekárka, ktorá zavinila smrť môjho syna, si trest odpykáva vo väzení – čo je nezmysel, má len podmienku – na Slovensku ešte žiadne lekára neodsúdili nepodmienečne. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/521044-ciganikovej-kritiku-zakona-zmietli-rodicia/)
Poviem len tak ľudsky svoj názor, mne by trvalo dlho, kým by som mu uverila, že to myslí úprimne s tou premenou. Podľa reakcií ľudí na sociálnych sieťach ho mnohí odsudzujú – ale zasa, kadejaké patologické reakcie vyprodukovali podaktorí i k môjmu mŕtvemu synovi. Vypisovanie na sociálnych sieťach nie je smerodajné. Je zrejmé, že to nie je teraz pre neho ľahká situácia. Ak spáchate trestný čin, pri ktorom niekto vašou vinou zomrie, a vraciate sa z väzenia po odpykaní trestu, v takej situácii musíte opustiť pôvodné prostredie a začínať odznovu inde. Aj začal, teraz už má novú partnerku – ktorá nie je šťastná z toho, že tieto veci o sebe zverejnil (podaktorí diskutéri aj ju odsudzujú, alebo už aj pochovávajú…).
Podľa mňa i tak spomienky nevymaže z jeho hlavy nikto. Milosrdné by bolo spraviť mu takú vymazávaciu hypnózu, aby zabudol – ale to už by som robila aj s blokovaním, aby nikdy nevzal do ruky zbraň a nikomu neublížil v budúcnosti. Lenže to by sme ju potom museli spraviť aj pozostalým po jeho obetiach. A možno by s tým nesúhlasili, ja by som nikdy nesúhlasila s vymazaním môjho syna z pamäte…
Primátor Prahy sa s ním chce stretnúť a poďakovať mu, – trest si odsedel, povedal. Pokladá tento prípad aj za možnosť posunúť postoje verejnosti voči väzňom pri návrate do spoločnosti
Je to silný príbeh…
Každý tam vidí niečo iné. Ja uvažujem nad tým, aké je ťažké niekomu veriť – uvedomujem si, že aby som uverila v takej situácii, je pre mňa dôležité, že človek je schopný byť otvorený, úprimne si priznať minulosť. Je našou súčasťou, či chceme alebo nie.
Určite je v tomto príbehu zreteľné indiánske podobenstvo o dvoch vlkoch – dobrom a zlom – vyhráva ten z nich, ktorého kŕmime.
A ešte taká kacírska myšlienka mi napadla, že o čo je cennejšie, že taký čin spravil človek s minulosťou vraha. Ak človek koná zlo, musí sa k dobrému skutku vybrať po dlhšej ceste, ako človek konajúci stále dobro. Vyžaduje si to od neho viac úsilia rozhodnúť sa pre dobro, čo poviete?
Stála som za karmu v jednej veľkej experimentálnej konštelácii. Karma je objektívny mechanizmus – a ak uvažujete, prečo niekoho karma za zlý čin nepostihne hneď, tak je to preto, že neváži len jeden čin, prihadzuje na váhy rôzne naše činy. Je absolútne neutrálna, nikomu nenadržuje a nikoho netrestá. Rýchly trest prichádza od Zámeru sveta, ak sa váha prechýli príliš na jednu, zloskutkovú stranu a pridávame skutky iba tam.
Záverom…
Ja si myslím, že pán Černý urobil dobre, ak s tou svojou minulosťou sám vyšiel, médiá by to aj tak vyhrabali. Viac si cením, ak mi niekto hovorí pravdu, aj keď to pre neho nie je ľahké.
Ten príbeh priplával ku mne tak zvláštne, že mi niečo chcel povedať. Povedz mi, príbeh, posolstvo – hm, ten príbeh mi hovorí „povedz mi, kto si, kto si naozaj“… No to je pekné posolstvo. Hej, uvedomila som si, že neodsudzujem ľudí za minulosť, ak teraz konajú inak, pretože im hovorím v duchu, tak ako povedal príbeh „povedz mi, kto si, kto si naozaj…“
Viete, ak niekto hovorí ťažkú pravdu, povie otvorene o svojej bolestnej minulosti, je to silná bilancia – a silné bilancie nerobia slabosi.
Elena 3.8.2019
P.S.: Fotografia je moja, z jedného dávneho rána na svitaní. Milujem svitanie, pretože je začiatkom nového dňa – a ten môže byť úplne iný, ako tie dovtedajšie…
este doplnim, nejaky prazsky politik primator??? ...
ak by si pozeral ceske zpravy tak ten chlapik ...
Koľko je štvornásobne viac z nič ; zadarmo; ...
treba vzdy hodnotit konkretny cin , konkretnu ...
A raz mozno pride nejaky cistic - zlocinec a ...
Celá debata | RSS tejto debaty