Málokto vie, aký sviatok bol včera – okrem sviatku Všechsvätých. A nadpis dnešného blogu zrejme vyvoláva vo väčšine z nás prinajmenšom zmätený pocit – prečo by sme mali smútiť ako prasa?
No tak o tom všetkom vám teraz poviem…
Vidíme len svoj smútok a bolesť…
Často.
Bolesť iných nás nedojíma. Rómovia by mali pracovať, bezdomovci prestať popíjať a postihnutých by bolo treba utratiť ešte pred narodením – aj takéto názory prezentujú ľudia, ktorí nahlas od bolesti vrieskajú, ak sa náhodou sami pichnú špendlíkom.
A už úplne mimo mnohých z nás je utrpenie zvierat.
Nie, nie som prehnane náročná a perfekcionistická – nemusíme zachraňovať celý svet, a aj súcit každého z nás má svoje hranice. Viem, že niekedy je medzi „súcitíť s niekým“ a „dať sa zneužívať“ veľmi tenká hranica. Len uvažujem o tom, či by sme nedokázali svoju hranicu v tomto smere aspoň o trochu posunúť.
Sviatok 1.11.
Popri sviatku Všechsvätých aj Svetový deň vegánov sa pripomína od roku 1994 v tento deň. V ten deň bola založená v Anglicku vegánska spoločnosť, zrejme ako prvá na svete.
Vegáni sú ľudia, ktorí nekonzumujú žiadne zvieracie produkty – nielen mäso a ryby, ale ani mlieko, syr a iné mliečne výrobky, ani vajíčka. Nepoužívajú ani produkty, vyrobené zo zvierat – kožušiny, perie, vlnu, kožu. Nepodporujú priemysel založený na využívaní zvierat, žiadne zoologické záhrady, cirkusy, vodné svety…
Nie som vegánka, ale nedávno v rámci konštelačného výcviku v Česku som 4 dni bola práve v jednom penzióne – lesnom ekohoteli, aj som to spomenula v blogu. Strava tam bola výlučne vegánska. Neboli tam len vynikajúce nátierky, ale i koláče a napríklad aj červená kapusta, knedlík a výpečky, či rezne a zemiaková kaša – zo sóje, upravené na nerozoznanie od mäsa. Byť vegánom rozhodne nie je žiadne utrpenie a sebatýranie.
Stačilo by aspoň do škôlok a škôl, aj do reštaurácií možno raz týždenne zaradiť vegánsky deň. Aby ľudia vyskúšali, aké by to mohlo – takto sa stravovať …
Nejdem teraz písať o tom, ako ľudia týrajú zvieratá – o bitúnkoch, chovoch sliepok, príkladov je viac ako dosť…
Podaktorí kývnu rukou, aký nápad, nevzdám sa predsa mäsa, však sú to len zvieratá. Zbieram na pintereste obrázky opíc (okrem iného) a zakaždým ma dojímajú ich oči, majú v nich viac citu, ako podaktorí ľudia – len sa do nich dobre pozrite. Po prvý raz totiž slovo vegán použil Donald Watson, ktorý povedal, že nejde len o spôsob stravovania človeka, ale o myšlienku žiť súcitne, preto ide oveľa hlbšie ku našim koreňom. Je to životný štýl, ku ktorému človek musí dozrieť, aby dokázal žiť ohľaduplne a súcitne.
Predstavu, že zvieratá smútia, že cítia – to si podaktorí z nás nechcú pripustiť. A tak sa voči nim správajú bezohľadne. Nuž, ja si stále myslím, že ak sa niekto správa kruto voči zvieratám, aj ľudia sa od neho môžu dočkať kadečoho.
Prišlo mi práve v tomto týždni po mnohých správach z vyšetrovania z rôznych kútov Slovenska záverečné vyrozumenie polície z Hnúšte, že mačka, ktorú ukopávali a na facebook tento svoj výčin nahodili mladí ľudia pred časom, údajne bola mŕtva už na začiatku, takže sa vlastne nič nestalo a nijako ich nebudú stíhať (písala som o tom prípade aj v blogu bezmála pred rokom https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/12/26/iba-slova-3-brutalne-video-pre-generalnu-prokuraturu/ Nuž, postupy polície na Slovensku sú skutočne zdĺhavé a zákony voči ľuďom správajúcim sa voči zvieratám bezohľadne sú bezzubé. Neviem či je ukopávanie aj mŕtveho zvieraťa podľa polície v poriadku, podľa mňa rozhodne nie – veď čo by mohlo u takýchto mladých ľudí nasledovať nabudúce, ukopávanie mŕtveho bezdomovca? A tak som páchateľom postavila konštelačku, zanechala som ich s následkami ich činu samých. Je to rozhodne účinnejší trest, než nejaké priestupkové konanie – pretože Zámer sveta presne a spravodlivo váži mieru, akou má potrestať.
Skutočne si znovu a znovu kladiem otázku, odkiaľ sa tu berú všetci tí násilníci, vrahovia, zlodeji, či pobehlice bez morálnych zábran. Žeby to ich vlastné rodiny takto prezentovali svoje rodinné hodnoty? Alebo je to vizitka celej spoločnosti a toho, že tolerujeme a bagatelizujeme morálne neprimerané správanie? Neviem, no je mi smutno z toho pokrivenia morálnych hodnôt…
Smútiť ako prasa…
Popíšem vám teraz, čo to znamená smútiť ako prasa. Článok o tom s názvom Posmrtné rituály u prasiat nájdete na
Píše sa v ňom o živote prasiat. V prirodzených podmienkach majú zložitý rituál zomierania – ak niektorý člen stáda ochorie, strážia ho a striedajú sa v ležaní pri ňom, kým zomrie. najsilnejšia samica stáda ho potom stráži a ostatní sa chodia tichým postátím vedľa jeho tela s ním rozlúčiť. Trúchlia takto niekoľko dní. Článok uvádza, že podobne smútia aj iné zvieratá, zistenia sú u vlkov, strák, delfínov, slonov, lám, kráv.
Ja som písala pred časom o kosatke, smútiacej za svojim mláďaťom
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/08/03/svet-3-sme-ako-tahlequah/
Smútila, niesla ho mŕtve 17 dní, kým sa s ním dokázala rozlúčiť.
Prečítame si článok o utrpení zvierat v novinách, kývneme rukou – veď ide len o zviera. A potom sa náhodou pichneme pripináčikom a kričíme od bolesti – veď naša bolesť je vždy tá veľká, obrovská. A tá cudzia – tá je len cudzia…
Elena 2.11.2019
Celá debata | RSS tejto debaty