Poviem teraz otvorene, že prečo takto verejne aj ministrovi Gálovi poďakujem v mene matiek OLP a všetkých ďalších, ktorým pomohol zmenou zákona.
Porozprávam i o tom, prečo by sme mali byť ako Amerika. A Oskara spomeniem, ako by som na neho mohla zabudnúť?
Začnem tým poďakovaním pánovi ministrovi Gálovi…
Nie je veľa politikov u nás, ktorí si získali moju úctu. No minister Gál si ju skutočne zaslúži za spôsob, akým pristupoval ku matkám Otvoreného listu premiérovi (dám link naň pre pripomenutie
Bol prvým, kto nás prijal a naozaj začal riešiť veci. Napriek veľkému tlaku lekárskej lobby presadil legislatívne, aby bolo trestné falšovať zdravotnú dokumentáciu pacienta. A teraz splnil ďalší zo svojich sľubov – spravil krok na pomoc obetiam pochybení lekárov zákonom 390/2019 Z. z.
podľa ktorého ak potvrdí pochybenie zdravotníka Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak nebude musieť obeť pochybenia ako žalobca platiť súdne trovy. To znamená pre ľudí, ktorých blízky človek zomrel vinou lekárov, v prístupe ku spravodlivosti veľký krok, lebo práve tieto trovy mnohým spôsobovali ťažkosti.
Veľké ďakujem, pán minister Gál, v mene matiek OLP i všetkých ďalších, do života ktorých pochybenie zdravotníkov môže zasiahnuť v budúcnosti …
Pôjde sa im za spravodlivosťou aspoň o trochu ľahšie.
Aká škoda, že Slovensko nie je právny štát…
Prečo ten povzdych? Je tisíc dôvodov, kvôli ktorým si to môžeme hovoriť. Úzko s tým vyššie napísaným súvisí. Lebo je hanbou štátu, že páchateľ má viac práv ako jeho obeť. A že obetiam by tento štát chcel odbiť úbohou sumou odškodnenia, ktorá nemôže ani zďaleka reparovať život pozostalých – takže rieši situáciu páchateľa na úkor jeho obetí. (písala som o tom detailnejšie v blogu Plamene 4. – Akáže to špinavosť, NBS a poisťovne?).
A na to, aby aj v tomto štáte obete spravodlivo získali odškodnenie sa spôsobenú ujmu, zaveďme americký súdny systém u nás a spôsob odškodňovania – „buďme ako Amerika“.
Buďme ako Amerika… Buďme ako Amerika… Buďme ako Amerika…
Mnohým nás inšpiruje Amerika, nuž mala by nás predovšetkým prístupom ku obetiam a ich odškodňovaniu. Príkladov je nekonečno i v nedávnej dobe
- napríklad príbeh chlapčeka, na ktorého spadla komoda doma a Ikea odškodňuje rodičov 46 miliónmi dolárov,
- alebo jeden z najnovších a pre nás vysoko aktuálny je prípad amerického študenta Nicka Sandmanna
Tento katolícky študent bol neprávom obvinený médiami, že mal rasistické prejavy počas minuloročného pochodu za život. Keďže Nick sa bránil a zo sprievodu existovali nahrávky, zažaloval CNN o odškodnenie vo výške 250 miliónov dolárov, a oni sa s ním radšej rýchlo mimosúdne dohodli. Podal žaloby i na ostatné televízie a médiá, ktoré o ňom nepravdy šírili, každú v sume viac ako 500 miliónov dolárov.
Pripomeňme si, že na Slovensku titulujú poniektorí „liberálni politici a zástupcovia liberalizmu“ kadekoho fašistami, extrémistami a úchylákmi. Pomenovala som to i nedávno v blogu Hrejivo 6. – Kiska by si mal dať pozor na jazyk…
No čo k tomu dodať? To bude u nás súdnych sporov, keď sa raz nimi osočovaní naštvú, zažalujú ich – a vďaka právnemu štátu sa domôžu spravodlivosti.
Lebo právo by sa nemalo ohýbať, ako sa komu páči. Malo by platiť pre všetkých rovnako. Predstavte si, že do právoplatného rozsudku (ktorý vynesie súd v SR, nie médiá, poslanci, vy osobne) ani o Kočnerovi nemôžete vyhlasovať, že je vinný – ako to pripomína dnes v Infovojne právnička Judita L. Moc múdre vysielanie a moc zaujímavé (no, počúvala som to vysielanie, pravdaže, a poviem vám, že človek sa dovolenkujúc dozvie niekedy oveľa viac, než na odbornom školení).
A štát by mal aj všetkých občanov rovnako chrániť, čo ale v tomto štáte nie je – ako ukazuje prípad Milana Mazureka
https://www.infovojna.sk/article/video-mazurekovi-sa-vyhrazali-smrtou-policia-v-tom-problem-nevidi
Keď už sme pri tom práve na spravodlivosť pre každého, doplním ku včerajšiemu blogu – platí to rovnako aj o mŕtvom generálovi Solejmáním, lebo nikým nebol právoplatne odsúdený, bol len za teroristu vyhlásený a nečestne zavraždený…
Oskar…
Podvečer pri zbieraní vyschnutej bielizne na balkóne – okamihy, kedy púšťam do svojho srdca tú krásu, v ktorej žijeme. Podelím sa o trochu z nej.
Vešala som vypratú bielizeň už v temne večera po správach. Hviezdy zlatisto iskrili na oblohe, prednohorské ticho sa nieslo krajinou, v diaľke blikotali svetielka zdychavských lazov. Vnímala som rozpor tej čistoty a nádhery krajiny so špinou, o ktorú niekedy zakopávame v živote, v konaní niektorých ľudí. Pravdaže, myslela som na psíka Oskara, ktorý prišiel o oči vinou zatiaľ neznámeho páchateľa z Malcova pri Bardejove, a vo večerných správach ho pripomenuli v súvislosti s potrebnou operáciou. Vypáliť oči zvieraťu si vyžaduje neskutočnú krutosť – poslala som psíkovi šamansky balíček energie a potom som páchateľa konštelačne spojila s následkami jeho činu. Pretože viem, že spoliehať sa na spravodlivosť a právnosť tohto štátu nemožno.
Záverom…
Moc a moc si prajem, aby sme v tomto jedinom napodobnili Ameriku okamžite – aby sa konečne prestali presadzovať práva páchateľov na úkor práv ich obetí…
Buďme ako Amerika… Buďme ako Amerika… Buďme ako Amerika…
Elena 9.1.2020
K diskusii: Janka, ďakujem.
Eli, to poďakovanie rovnocenne a právom patrí ...
Celá debata | RSS tejto debaty