Máme na výber – v každej situácii v živote.
A je len na nás, čo si vyberieme.
Tak je to i s koronou. Buď budeme chodiť ustavične naštvaní, lebo rúška sú otravné a zle sa nám v nich dýcha, aj okuliare sa rosia, alebo ich vezmeme ako ochranu pre seba (síce slabú, ale aspoň nejakú!). Jasné, i mne sa na korone veci nepáčia – veď som kvôli korone i náušnice včera menila – lebo jednu z malých nasúvacích náušničiek som kvôli zakladaniu a upravovaniu rúška kdesi stratila. A tak prišli na rad väčšie zapínacie smaragdovozelené srdiečka.
Dobre, nebudem žartovať. Samozrejme, aj vážnejšie veci ma v súvislosti s koronou trápia – od prístupu nezodpovedných, chýbajúce kontroly, aj vážnejšie veci, ktoré si zatiaľ mnohí neuvedomujete – navrátilci. Tým nám teraz do poistne definovaného systému nabehli osoby, čo do neho nič dlhodobo nevkladali. Lebo zdravotné i sociálne odvody neplatili u nás, ale teraz by chceli zo systému čerpať. A keďže ide o cca desať či viac tisíc osôb, nemožno situáciu podľa mňa riešiť len mávnutím ruky (a mali by si pre vznik poistného nároku u nás doplatiť do systému poplatky za minimálne dva roky spätne). Ale to len tak na margo celého uvádzam, že vzniká rad veľkých problémov, viem o nich, no neviem ich vyriešiť a nelámem si nimi hlavu denne 24 hodín.
Dnes ma zavalil hnev na diskusnej sieti,
teda nie môj – jedna pani písala pohoršene, ako nemajú vpúšťať dôchodcov do obchodov v časoch mimo tých ich špeciálnych od 9,00 do 12,00. Podporila tým rozbeh štvavých komentárov – akoby ľudia ani nemali rodičov, krstných rodičov, starých rodičov a iných blízkych. Lebo predstavte si, že pred obchodmi tam stoja aj vaši rodičia či starí rodičia…
Podaktorí už začali riešiť i to, odkiaľ majú dôchodcovia peniaze na nákup – to ako vážne?
Dala som tam koment na rýchle zastavenie tých hlúpostí…
Pokojne, ľudia, prestaňme takto útočiť na seba. Je to ťažké pre nás všetkých teraz. Lenže nevieme, prečo niekto ide ráno a iný podvečer – niekto chce čerstvé rožky možno, alebo potom ide k lekárovi, alebo sa stará o chorú partnerku a teraz môže do obchodu vyraziť. Alebo mu už je skrátka z tej situácie zle, a potrebuje na chvíľu vypadnúť aspoň do obchodu. Myslím, že by postačilo urobiť jednu pokladňu pre dôchodcov celodenne a na ostatných nechať nakupovať tiež na tých zvyšných pokladniach bez obmedzenia časov. Stačí len do obchodu pustiť istý počet ľudí a nelimitovať to vekom. Je to skrátka len nezmyselné opatrenie, ktoré treba upraviť – a všetci budeme spokojní.
A naozaj je namieste prehodnotiť toto opatrenie – postačí celodenne vyhradená jedna dôchodcovská pokladňa v každom obchode, a ak niekde je len jedna, tak nech majú pri nej prednosť. Žiadny veľký problém to byť nemusí.
Pretože – buď budeme celý deň lebediť v pocitoch nepohody (lebo však dôvod naštvať sa je každú chvíľu, ak chceme), alebo budeme hľadať pozitívne riešenia a sami si budeme aspoň sem-tam robiť okamihy pohody. Aj tých nájdeme dosť, ak chceme.
V skorom dnešnom ráne cestou do Revúcej nám popred auto prebehla hŕba srniek. Dieťa jazdí rozvážne, mierne pribrzdila a došli cestu nielen tie čo už na nej boli, ale začali sa štverať i ďalšie na cestu a pomaly prekráčali na protiľahlý svah. Zvieratá skrátka niekedy reagujú nepredvídane – a opatrnosť je namieste vždy. Boli prekrásne, pokojne sa dívali tmavými očami, občas opatrnícky zastrihali ušami.
Potom veverička prebehla cestou pri mojom pracovisku, kde sa denne zastavím, hoci nemusím teraz. Nádherná, tmavá, s huňatým chvostíkom. Sedela na plote, a ja som uvažovala odkiaľ sa tu vzala v mestskej zástavbe. Rada by som jej ukázala cestu k lesu, ale veru nečakala na moje inštrukcie a zmizla v korunách ovocných stromov do diaľky.
Veru, okamihy zázračna človek nemusí zažívať len uprostred prírody, kdesi v lese.
Tak veľa pohody si užite dnes. A pravdaže, jednu z mojich srdcoviek vám k tomu pribalím – tak si zakričte z plných pľúc hej-ej-ej-ej
Hej-ej-ej … dám to dnes…
https://www.youtube.com/watch?v=6NXnxTNIWkc
Celá debata | RSS tejto debaty