Radšej byť dobrým smetiarom ako zlým prezidentom – napísala som pred časom v blogu. A myslím si to stále. Lebo táto spoločnosť trpí tým, že na mnohých miestach sú ľudia, ktorí svoju prácu nerobia srdcom, ale v štýle „nejako to zalátame“.
Dnes mi prišiel balíček…
Prezradím rovno, že z antikvariátu z Chebu.
Balík bol pedantne zabalený, bezpečne pooliepaný. Pod hrubým kartónovým obalom bol balíček zabalený v hrubom hnedom papieri, pekne previazaný povrázkom. A pod tým obalom boli tie tri knihy ešte starostlivo zabalené v bublinkovej fólii. Človek, ktorý to balil, má knihy rád, má k nim úctu a stará sa o ne dobre. Tak to vyzerá, ak človek niečo robí s láskou.
Príklad z druhej strany plota – napríklad byty stavané našimi stavbármi, podľa počtu stavebných chýb mi to niekedy pripadá, že niektorí stavby robia v rámci nútených prác. Obdoba v zdravotníctve – ak človek číta o prístupe niektorých zdravotníkov, poľutuje ich, že sa veru riadne minuli výberom povolania.
A zasa z toho prvého uhla pohľadu – robiť veci s láskou – tam som pred časom obdivovala, s akou láskou starostlivo pán na tržnici balí do tašiek priesady a „opatrne, opatrne to berte“ hovorí každému kupujúcemu.
Isteže, mohli by sme pokračovať hodne dlho na oboch stranách plota
– ako to vyzerá, keď do svojej práce dávame srdce, aj ako vyzerá práca „len aby bolo“. Vidieť to – lebo ak človek robí svoju prácu s láskou, zanecháva to nezmazateľné stopy na tom, čo robí.
Ach, tie tri knihy z antikvariátu z Chebu. Dám z jednej z nich nejaký nenáhodne náhodne otvorený citát?
Nebojte sa veľkosti vesmíru, pretože si v ňom nájdete svoje miesto.
Nuž, áno, tento blog je v podstate presne o tom, že si ľudia našli svoje pravé miesto vo vesmíre.
Elena 21.5.2020
Celá debata | RSS tejto debaty