Ľudia obchádzajú tému smrti – majú z nej strach. Nepatrí sa o nej hovoriť, ani uvažovať by sme o nej nemali – podľa väčšiny – „lebo to nie je normálne“.
A pritom známe latinské príslovie hovorí „pamätaj na smrť“.
Nielen o smrti, ale aj o umieraní dnes uvažujem.
Ľudia obchádzajú túto tému – ja som ju občas v skupinovej práci analyzovala. Nie kvôli tomu, aby som ľudí trápila, ale aby sme si uvedomili, že to ako zomierame má priamy súvis s tým, ako žijeme.
Väčšina ľudí by chcela zomierať doma v posteli, obklopení blízkymi, vďačnými za spoločne zmysluplne prežitý život. Potvrdzuje to i článok
No ale to musíme najskôr zmysluplne a láskyplne a zodpovedne žiť, aby sme zomierali doma, aby okolo nás boli blízki, a aby sa s nami lúčili s láskou a úctou. Téma je preto hlavne o živote, ako ho žijeme – a ako by sme ho mali žiť.
Zomieranie je súčasťou života, rovnako ako narodenie…
Prejdeme si ním všetci.
Zaujímavý článok k téme – český – som čítala minulý týždeň. Česi sú akosi popredu v prístupe k tejto téme. V roku 2016 tam natočili film Život se smrtí, v ďalšom roku vyšla kniha Průvodce smrtelníka
Zomieranie v nemocnici nepokladám za dôstojné a naozaj by mali zdravotníci dbať na to, aby bol priestor na dôstojnú rozlúčku, aby dôstojne zaobchádzali s telom mŕtveho a nenechávali mŕtvemu v ruke kanylu po smrti a podobne. Nehovoriac už o odbere orgánov a tkanív – ten zákon o darcovstve je u nás postavený nečestne – mal by sa vyžadovať súhlas, a nie nesúhlas počas života
a tu
Mnoho ľudí by svojich blízkych doopatrovalo, keby malo na to vytvorené podmienky.
Lenže veľké viacgeneračné rodiny žijúce pospolu sa rozpadli, žijeme mnohí v králikárňach, kde niet priestoru. Posunul sa vek odchodu do dôchodku a tak ženy pôvodne sa starajúce o vnúčatá, a aj o starých a chorých členov rodiny, už nemajú šancu takto v rodine pomáhať, musia pracovať. A tretím dôvodom je i to, že sa ľudia boja, ako by samotné zomieranie a starostlivosť v rámci toho vyzerali, boja sa, že to nedokážu zvládnuť. Možno je dobre vedieť, že existuje aj mobilný hospic, ktorý blízkym odborne pomôže.
A moc krásny je článok k téme o dôležitosti sprevádzania
https://magazin.aktualne.cz/ales-palan-marie-svatosova-hospic/r~af83090cd6c411e889f40cc47ab5f122/
V jednom z tých článkov bolo spomenuté, že chodia deti s učiteľkou pomáhať do hospicu. Myslím, že prepojenie mladých s pomocou odchádzajúcej generácii môže zvýšiť medzigeneračnú úctu, potrebujeme to ako soľ. A môže byť prospešné pre mladých ľudí tým, že si uvedomia, ako záver života úzko súvisí s tým, akým spôsobom žijeme.
Každý máme vlastnú smrť, sprevádza nás…
Prezradila som už párkrát v blogu, že som prešla šamanským rituálom smrti a zomierania. A že to pre mňa bola veľmi silná životná skúsenosť. Každý z nás má svoju vlastnú smrť, ktorá ho sprevádza životom, aby ho žil zmysluplne.
Napísala som aj to, že som v konšteláciách opakovane stála za smrť – a je to sprievodca k bráne, k svetlu. Veci sú dané.
Ach, áno a pieseň k téme záverom – pred týždňom a pol som ju objavila – je zvláštna, o smrti, alebo o pravej láske? Možno aj o pravom čase, ktorý by sme nemali stratiť
https://www.youtube.com/watch?v=yJL39PFjMXM&list=RDMMyJL39PFjMXM&start_radio=1
Elena 15.6.2020
K diskusii: Je to o našom živote a šanci žiť dôstojne, nie o obviňovaní akýchkoľvek obetí, že nežili láskyplne. Dôstojne nežili tí, ktorí ich do koncentrákov nahnali, Milan1. Keby sme žili všetci dôstojne, láskyplne a čestne – aj páchatelia zla – neexistovali by koncentráky, kriminály, ani vojny.
Nie je celkom pravda , že ...." že to ...
Skús argumentovať. Prečo je podĺa teba blbá ...
Úplne blbá reakcia ...
"No ale to musíme najskôr zmysluplne a ...
Celá debata | RSS tejto debaty