Hej, hej, nemá význam pachtiť sa za šťastím – drobné písmo svietilo zo žltého lístka.
Sedela na lavičke v parku a uvažovala nad tými slovami. Okolo chodili ľudia, ulicou v rýchlom slede frčali autá, vo výške preletelo oblohou lietadlo. Šťastie, hm, ženieme sa za ním, každý po ňom túži, a nevieme poriadne, čo to je – zauvažovala. Stále sa kamsi ženieme, cítim sa vôbec v tomto šťastná, stotožnená, alebo len spokojná, pokojná, zmierená, či ako? Nevedela si v tej chvíli odpovedať. Sklonila hlavu a pokračovala v čítaní.
Ak by sme žili v Bhutáne, tak namiesto hrubého domáceho produktu by sa sledoval index Veľkého Národného Šťastia. Pokrok a rast tam spájajú so šťastím, nie s materiálnym blahobytom, ako u nás.
To je fakt, vzdychla si,, peniaze dnes hýbu svetom.
A pritom koľko ľudí u nás žije nie na hranici blahobytu, ale pod hranicou biedy. Necítia sa pritom nešťastní, len chudobní. Mnohí nesnívajú o miliónoch, tešia sa aj z mála. To skôr tí s kopou peňazí sú nenažraní, treba im raz ďalšie drahé auto, potom zasa luxusný bazén v dome alebo na streche domu, a nič nestačí, stále viac prázdneho luxusu chcú. Nuž, ich problém by to bol, ak by to nezasahovalo aj nás. Lebo čo sú ľudia ochotní robiť kvôli peniazom a majetku? Drieť, okrádať iných, podvádzať, sexovať bez lásky, klamať a kradnúť?
Vnášajú tým do svojho života nešťastie – a teraz nemám na mysli nejakú karmu, ale chýbajúcu zmysluplnosť života, chýbajúce poslanie.
Tvrdá realita nášho života, doplnila sklamane sama pre seba. Sedela dlho zamyslene, držala lístok v ruke.
Hej, hej, nemá význam pachtiť sa za šťastím – drobné písmo svietilo zo žltého lístka. Lebo – ako hovoria buddhisti – nikdy ho nenájdeš, ak ho hľadáš. Ale ak ťa hľadá ono, nájde ťa vždy…
Dnes už chápem, že najväčšie šťastie je prepojiť sa so svojim životným poslaním a napĺňať ho, vtedy sa dostane k nám všetko pravé…
Elena 17.6.2020
Celá debata | RSS tejto debaty