otvorene

Ach, áno, svet sa kamsi posunul od čias, kedy sme boli deťmi.

Spomínate si na jeho vtedajšie žiarivé farby, vône, tajomstvá?

Čarovný kút môjho detstva pri potoku za záhradami, na záhumní, s výhľadom na rady drevených stodôl – humien – na svahu. Voda nám siahala vyše kolien – a žili v tom potoku ozajstné raky. Opatrne sme obchádzali jeho brehy, kde sa hnedozelené raky skrývali, brodili sme sa rôzne hlbokou vodou dlho, dlho, až k drevenej lávke. Behali sme potom celí premočení naboso po hustej tráve. Svet sa od tých čias posunul – potok je zregulovaný a medzi obrovskými betónovými svahmi tečie tenučký ledva viditeľný prúžik vody na dne. Raky odmigrovali nevedno kam, a rovnako aj deti, pobiehajúce kedysi brehmi potoka.

Svet sa posunul, ale ja nie. I dnes by som pochabo vliezla do potoka a poprechádzala sa naboso v tráve.

Aj napriek tomu, že sa svet kamsi posunul, uchoval si svoju krehkú krásu, vône, farby, čarovno…

Stačí letmý pohľad z balkóna pri vešaní prádla na horizont bežiaci do diaľky v modrastých odtieňoch a na fialkasté oblaky v letnom podvečere. Alebo teraz večer  – s temnotou rozprestierajúcou sa až ku zdychavským lazom, kde blikajú malé svetielka. Tma zotrela kontúry nášho malého bezpečného sveta a vyzerá to, že sa pár hviezd zatúlalo na lazy.  Alebo akoby sa náruč vesmíru jemne ovinula okolo nás, cítime v tej chvíli ako patríme k sebe, je to až dvojplamenné prepojenie s ním. Sme to my, a zároveň sme súčasť toho celku.

Keď už hovorím o svete a jeho posune, napadlo mi v tejto chvíli, že sa tej téme venuje aj kniha, ktorú mám rozčítanú…

Steinerova Víra, láska a naděje. O významu lásky. je to. Drobná knižôčka – a je hmatateľným príkladom toho, že tie pravé veci pôsobia zdanlivo nenápadne. Veľké diela nemusia byť v 27 zväzkoch. Steiner hovorí, že žijeme vo veku viery, a podľa neho viera je najpodstatnejšou silou dnešnej doby – a ja s tým súhlasím, lebo je skutočne dôležité niečomu a niekomu môcť veriť.

Po veku viery by mal prísť vek lásky, v ktorom skončí odkázanosť na prikázania a do popredia sa dostane morálnosť a mravnosť ako kompas, ochota konať s láskou dobro a byť čestný. Pekná predstava, však?

Je dôležité robiť veci s láskou…

Každopádne, že ak niečo robíme s láskou. tak sa dá dosiahnuť veľa, potvrdzuje aj príklad „s láskou pestovaného“…

https://www.cas.sk/clanok/1008859/petrovi-na-zahrade-vyrastol-obor-akeho-ste-este-nevideli-nedociahnem-nanho-ani-zo-schodikov/

alebo aj tu

https://www.cas.sk/clanok/1014378/takeho-zlteho-obra-ako-maju-v-tepliciach-ste-este-nevideli-ved-ten-im-o-chvilu-prerastie-dom/

Ja mám slnečnice rada, aj na balkóne mi ich zopár rastie v truhlíkoch. Vidíme, ako kvety rastú pri pestovaní s láskou. A  keď sa na svet dívame s láskou, keď ním s láskou ideme a cítime, že sme jeho súčasťou, tak má presne tie zázračné farby, vône a zvuky ako kedysi…

Elena 29.8.2020