Dobre padne človeku sa od srdca zasmiať pri práci. Namojveru, lepší humoristický nápad som už dávno nečítala. Rozveselím ním v tejto chvíli aj vás. Je taký pútavý, až ľutujem, že som to nevidela naživo. Sadla som si, aby som si na chvíľu vydýchla, pretože dnešok trávim oškrabávaním stien v byte. Spravím si čaj a niečo si k tomu prečítam, povedala som si. […]

Pokiaľ sa premiér držal v únosných hraniciach, podporovala som jeho kroky, aj napriek niektorým nesystémovým a zmätočným opatreniam. Lebo mi záleží na ochrane ľudských životov v tejto situácii zo všetkého najviac – naozaj úprimne si prajem, aby kvôli korone u nás ochorelo a zomrelo čo najmenej ľudí. Sulíkova nulová empatia je vo vláde podľa mňa zlou […]

Občas nás život stavia do situácii, že sa ocitneme na jednej strane barikády. A na jej druhej strane je naše svedomie a česť. Tieto moje slová sú určené hlavne pre tých, ktorí budú stáť dnes v uliciach – z tej druhej strany protestujúcich más. Ktorí budú mieriť na ľudí vodnými delami, včera podvečer sťahovanými bratislavskými ulicami. A ak v tejto […]

Už sedemnástka svieti v kalendári. opäť sa blíži zimy čas, ľad tvrdý srdcia naše pevne balí, hoc plameňom by horieť mali zas… Sú cesty peklom, vieme o nich dobre, kde pravda v kúte je a láska ticho žobre, kráčajú davy a nemajú už sily zakričať rázne „kde to zviťazili, kde to k nám prišli, kde to vládnu teraz, keď pravdu, lásku volali sme […]

Sedemročná Ninka zomrela v nemocnici na dehydratáciu. Keby však bola dostala jednu, jedinú dávku antibiotika v nemocnici včas, mohla žiť. Túto informáciu si vypočuli zhrození Ninkini rodičia na súde v procese, v ktorom je riešená jej smrť. Počuli to rodičia Ninky konečne po šiestich rokoch prešetrovania a zisťovania vinníkov jej smrti. […]

Ako more sú spomienky, vo vlnách valia sa a divoký vietor veje, bol si v nich vedľa mňa usmiaty, spolu sme kráčali – a teraz tu nikto nie je. Márne sa rozhliadam, putujem v nich z miesta na miesto v čase, zakaždým pritom zomieram, zakaždým zomrieť chcem zase. Volám ťa a môj krik vnútorný bolestne nesie sa tichom, budem ťa hľadať všade na svete aj s mojim […]

Nemeckou veľvyslankyňou na Slovensku je žena. Barbara Wolf. Pôsobí cieľavedome. A podľa životopisu pracuje výkonne – z referentky ministerstva sa vypracovala na veľvyslankyňu. A dokonca verím, že skutočne vlastnou zodpovednou prácou sa dostala kariérne tam, kde je. Predtým pôsobila dokonca v regióne Kurdistan – Irak, takže sa nevyhýba prevzatiu zodpovednosti za […]

Stála som pri bytovke v prednohorskom tichu a tme. Sú špeciálne, tomu rozumejú len tí, ktorí žijú v náručí prírody. Ďaleko od mesta utícha ustavičné hučanie áut, ruch a osvetielkovanie mesta, ktoré nahrádza v dedinách nanajvýš tak ruch miestnej krčmy a sporadické verejné osvetlenie, prechádza pozvoľna do ticha miest, ako je to naše. Ticha a tmy, ktoré možno […]

Slnko hrialo, priezračný jesenný vzduch lákal k modrastým horizontom. Aj napriek teplou náručou objímajúcemu dňu som upratala balkón pred zimou. Muškáty našli miesto vo veľkom kvetináči na schodoch bytovky. Ale majorán i zeler v truhlíku na zemi sú sklom chránené pred chladom. A biele kresielka so stolíkom spolu so mnou veria, že príde ešte pár slnečných dní. […]

Niekedy vidíme to, čo nie je vidieť. Niekedy sa pozeráme, a pritom nevidíme ani to, čo je vidieť. A niekedy vidíme, hoci sa nepozeráme. Naozaj vidieť a vidieť a pozerať sa. Aký je rozdiel medzi týmito slovami? Tak sa na to pozrime. Dívame sa všetci, každý z nás má oči a okrem nevidiacich nimi každý vidí svet, no nie ten istý. Vidíme rozdielne veci v ňom. Lebo sú […]