otvorene

Sú chvíle, keď naše myšlienky zostávajú len za malým plôtikom nášho súkromného sveta.

Zabuchneme dvere politike a darebáčinám predkladaným médiami, pracovným povinnostiam a svetu.

Lietajú tam naše každodenné starosti i radosti – rozprávková krása slnkom zaliatých strání cestou domov v buse, horský vzduch ovievajúci tvár cestou k bytovke. Zapnúť sporák, pri  vybaľovaní nákupu sa už varí polievka. Ááááá, máme kelímkový hrudkovitý tvaroh, aj falošnú tresku urobím. Stereotypy dňa.

Je to také rúfusovské –  o veciach, ktoré nás z hĺbky nedozernej vracajú k sebe prosto žiť.

Jasné, Rúfus a jeho rozprávky, moja srdcovka, keď potrebujem pofúkať nejakú odreninu na srdci.

Ako to povedal? Že keď siahne po rozprávke, zacíti pod nohami zem. I ja tak občas potrebujem pod nohami cítiť zem. A veriť v dobro, aby som sa dokázala nadýchnuť.

Naposledy včera.

Prezentovala som náš výskum. Skončila som, a doľahol na mňa smútok.

Teda nie že by ten výskum bol nanič – užitočný je. Vzorka deti 2. stupňa ZŠ a SŠ regiónu, vyše 600 detí. Téma sexting, covid, životné oporné body. Z môjho pohľadu viaceré zistenia varovné, Prezradím vám dva – jedno zistenie dobré – viac ako 40% všetkých tých detí uvádza ako svoj životný vzor rodiča, hlavne mamu. A zlý údaj? 22% detí malo skúsenosť s nevyžiadanou poštou intímneho charakteru od cudzích osôb. Poviem vám to ešte jasnejšie – každé piate dieťa otravoval neznámy človek zaslaním sexuálne ladenej správy, fotky či videa. Aké asi boli jeho úmysly – dobré?

Nie, nemyslím si ako Čaputová, že treba sociálne siete zablokovať.

Nie som taká naivná, že by to pomohlo. Zrušili by sme facebook, pokec, a čo ja viem aké vytvory ešte, no tí, ktorí cez ne robia špinavosti a bez zábran ubližujú iným, by tu zostali.

Televíziu som si pred chvíľou zapla a v relácii V siedmom nebi beží príbeh rodiny zápasiacej s rakovinou mamy. Do relácie napísal jej manžel, milujúci a spoľahlivý v ťažkej životnej situácii. Toľko ťažkých vecí, bolesti a utrpenia, nám prináša do cesty život sám, nemuseli by ich pridávať ľudia svojim nečestným konaním. Som niekedy smutná z toho, že sú medzi nami ľudia bez morálnych zábran – ženy schopné vliezť do postele každému a chlapi schopní posielať sexuálne fotky deťom. No viem, že ideálny svet nie je ideálny.

Na balkón som pred chvíľou zašla. Sivú deku, ktorú som podvečer mačkám na zábradlie prehodila vetrať, pokrývala vrstva snehu. Ticho padá v prednohorskej čierno-čiernej tme, kde v tejto chvíli ani drobné svetielko zdychavských lazov nebliká, len ako majáčik v tme malý svetelný bod od chaty žiari. Striasala som z deky sneh a vynoril sa mi pred očami obraz zlatokopa hľadajúceho zlato – premýva na site kopy piesku, kým uvidí malé zlaté zrnko.

No hej, tak je to i v živote pri našom hľadaní – treba premývať kopy piesku, kým na site zlaté zrnko zažiari…

Elena