Volala mi kamarátka Janka v utorok. Jeden z ľudí, ktorých mám moc rada a vážim si ich.
Chcem, aby ma zapísali medzi medvede – povedala mi smutne. Lebo keby som napísala, že zviera týrajú hladom, zdvihla by sa vlna rozhorčenia v národe. Ak poviem, že zamestnávateľ mi nevypláca mzdu a tým trpím, len ľudia kývnu rukou.
Spomínala si tým na náš niekdajší list. Prezradím vám, že kedysi som písala list v mene matiek, ktorých deti zomreli pochybením lekárov, na Úrad vlády SR, v ktorom som požiadala, aby naše deti medzi medvede zaradili.
A myslela som to úplne vážne ja i ostatné mamy Otvoreného listu premiérovi SR vtedy.
Spomenula som si na tie časy opäť.
Včerajší článok v Pravde mi túto situáciu pripomenul
Ako uvádza spomenutý článok – Dušan Mydliar (†57) zahynul minulé leto po tom, ako na neho nečakane zaútočil medveď. Zo smrti milovaného manžela, otca a starkého sa rodina dodnes nevie spamätať.
Hovorí o pocitoch pozostalých, ktorým zomrel blízky po útoku medveďa. 22 500 eur dostali ako odškodnenie za jeho smrť. A jeho manželka sa tým cíti ponížená, že iba natoľko si tento štát váži život človeka. Veľmi dobre rozumiem pocitom tej ženy. Nie, to nie je o tom, že chcete ryžovať peniaze v takej situácii – ale cez ne vnímate úctu spoločnosti k jeho životu.
I život môjho syna, ktorý mu vzala svojim pochybením lekárka, ocenil štát touto sumou. Hlbokú bolesť a poníženie cíti človek v takej situácii, že si štát a celá táto spoločnosť necení život vášho blízkeho vyššie. Je to hanba, hanba takej spoločnosti – plne chápem tých pozostalých a ich pocity. Mňa to doviedlo k tomu, že nemám potrebu solidarizovať so spoločnosťou, ktorá primerane nesolidarizuje so mnou.
Spomenutý článok tiež píše, že sa tej pani dotklo správanie ministerstva, ktoré je necitlivé. „Chceme poukázať najmä na necitlivosť ministerstva. Doteraz nás nijako nekontaktovalo, neprejavilo sústrasť listom, telefonicky či osobne,“ poznamenala.
Tak to poznám dôverne tiež – mne Ministerstvo zdravotníctva na môj list kedysi, ktorým som poukazovala na potrebu riešiť legislatívne postavenie obetí lekárskych pochybení napísalo, že je v poriadku, lebo pri nespokojnosti „osoba môže požiadať nemocnicu o nápravu stavu“.
Ako by ste sa cítili na mojom mieste? Vážne si myslíte, že som mala napísať na základe ich inštrukcie nemocnici, aby mi vrátili syna živého?
Bol to veru smutný príbeh, lebo v ten istý deň som dostala listy dva – jeden z Ministerstva zdravotníctva a druhý z Ministerstva spravodlivosti. Prekvapivú pointu som popísala vtedy i v blogu
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2014/10/03/dnes-29-ryba-smrdi-od-hlavy/
Ako v spomínanom článku uviedla pani, ktorej muž zomrel po útoku medveďa, hodnota zvieraťa je podľa nej na Slovensku vyššia ako cena človeka.
Plne s ňou súhlasím. Predstavte si, že keby jej muž utĺkol na tej prechádzke toho medveďa, pokuta by sa mohla vyšplhať do úplne inej sumy.
Článok o poľovníkoch z roku 2008, ktorí u nás omylom zastrelili jedného medveďa navyše, dokresľuje tento fakt. Poľovať na neho s povolením spolu šli viacerí poľovníci a rozdelili sa na dve partie. Keďže v lese nemali mobilný signál, zabila jedného medveďa každá z nich. Omyl nahlásili čestne sami. Dostali pokutu 80 000 korún vtedy. Ale ako písal čánok v linku, do miliónov mohla ísť.
Nie, nie som za zabíjanie medveďov.
Ale ani za zabíjanie ľudí nie…
Elena
P S.: Predstavte si, aj tu sa objavil článok k téme
A pod ním toľko primitívnych komentárov ohľadne odškodnenia pre pozostalých, že keby podaktorých tých diskutérov medveď roztrhal, mali by sme mu poslať ďakovný list.
Celá debata | RSS tejto debaty