Niektorí sa na je…tých hrajú, a niektorí takí naozaj sú.
A tú modrú knižku si jednoducho nevybavili cez ockovho kamoša, ale právom im patrí.
Asi ste už pochopili, že dnes budem tvrdá.
Večer som mátožila – uvažovala som o dnešku. Mala som zostať v Revúcej a ísť prvým ranným busom na vyšetrenie do Brezna, už pár dlhých mesiacov som naň čakala. Veci sa vyvinuli tak, že som domov putovala. Pôjdem ranným busom do Muráňa a i tak to dám ešte načas, povedala som si. Zaspávala som okolo desiatej, ešte aj chlieb s maslom a vajíčkom natvrdo som už mala pripravený, čo je moja obľúbená zostava od detských čias, kedy ma takto vyprávala na akúkoľvek cestu stará mama. Alternatívnou cestovnou stravou pod taktovkou starej mamy bol chlieb s maslom a praženicou. Dodnes sú tie chleby pre mňa symbolom starostlivosti a lásky. Ach, mala som si nájsť chlapa, ktorý by mi robieval vyprážaný karfiol so zemiakovou kašou a občas takéto chleby, nikdy by som ho neopustila – povedala som si s humorom.
Zaspala som pred pol desiatou. Zo spánku ma vytrhol telefón. Dcérin vyplašený hlas – mami, je i tam zemetrasenie? ma vydesil. Žeby tu bolo zemetrasenie a ja spím? Zemetrasenie bolo pri Košiciach, povedalo dieťa, a že i v Revúcej ho cítili. Na messenger mi medzitým linky posielala, a tak som s hrôzou zisťovala, že sa naozaj také niečo deje. A vraj druhá vlna má prísť po jedenástej, dieťa vykladalo, tak sa obleč, mami, keby aj u nás bolo. Ale šla by som niekam? A čo naše mačky? Nie, volila by som radšej stratégiu sedieť tu s nimi a prosiť Zámer sveta o upokojenie Zeme.
Sedela som potom v nočnom tichu a tíško som spievala moje šamanské ikaro – bez bubna, veď susedov by porazilo i bez zemetrasenia, kebyže o polnoci bubnujem. Prosila som Zámer sveta o pomoc pre všetkých tých ľudí, bezbranných voči sile prírody. Prosila som ho, aby nikto neprišiel o život. Lebo veci sa dajú nahradiť, alebo sa bez nich zaobídeš, život je to najcennejšie, nevratné a nenahraditeľné.
Panebože, ľudia na východe, moc s vami súcitím.
Cítila som tú hrôzu, ktorú ľudia zažívali. Posielala som energiu, ako som vládala. O pol štvrtej som si povedala, že chvíľu si ešte v teple postele oddýchnem a po prvý raz v živote som zaspala na bus. Pre niečo to tak je, povedala som pokojne dieťaťu do telefónu, pôjdem pražákom. Zámer sveta pracoval pre mňa,mestská doprava k nemocnici práve pristála. A všetko som stihla. No po celú cestu som správy zo zemetrasenia sledovala s účasťou. Najsilnejšie zemetrasenie aké u nás zatiaľ bolo v dejinách. Ľudia vystrašení, deti plakali,musel to byť pre ne šok, a dvojnásobne v noci. Tma všetky takéto situácie ešte zhoršuje.
Niektoré domy sú neobývateľné.
Koľko starých ľudí, ktorí nemajú ani šancu opraviť tie domy, sa ocitne v neriešiteľnej situácii? Mali by sme sa zomknúť, ľudia, ako spoločenstvo a pomôcť tým ľuďom, tak ako Česi po tornáde šli a dobrovoľnícky pomáhali ľuďom domy opravovať. Je tu zima, treba sa rozhýbať čím skôr, hovorila som si.
A potom som čítala článok na topkách –
Bývalý minister Naď sa posmešne vyjadroval o zemetrasení –
„Že po zvolení dona Fica príde na Slovensku silné zemetrasenie, sme vedeli. Ale tá rýchlosť skazy prekvapila veru aj mňa…,“ zažartoval.
Vážne by sa našli ľudia, ktorí by toto chceli mať vo vláde?
Nuž, čo na to dodať slušne? Aké IQ, také žarty.
Elena
P. S.: Asi by sa na východe pán „modráknižka“ nemal tak skoro zjaviť a vtipkovať v tomto duchu radšej len v Bratislave…A mal by si začať hľadať nejakú poctivú robotu, namiesto vypisovania o tom, ako máme dávať Ukrajine a dávať Ukrajine a dávať Ukrajine, lebo to je zrejme to jediné, čo ho trápi – východ Slovenska a ľudia tam žijúci sú mu ukradnutí.
Dali sme im už viac ako dosť. Pokojne im Naď môže prispievať zo svojho platu.
Pýtal si sa mňa? Vlastne nie - seba, aj si si... ...
...pán „modráknižka“ ...? Máš to overené?... ...
Už si v montérkach a na východe ? Nejakú... ...
Modrá knižka bol doklad, že niekto nemusí ísť... ...
++++++ Nie je to jeho jediná prezentácia ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty