Antaon 4. – Ganbatte. . .

Poznáte možno tiež tie okamihy, kedy spoznávame niečo v živote – zdanlivo nenápadné, a postupne zisťujeme jeho tichý pôvab a úžasnosť.

Je ťažká, povedala som prekvapene, držiac v ruke knihu, narodeninovo položenú do neprečítanej hŕby. Je fakt ťažká. A má čarovné farebné fotografie, zašepkala som Zámeru sveta, ktorý ma dotiahol ju teraz vyloviť z tej kopy neprečítaného.

Tá kniha z Inlibri je naozaj nádherná, povedala som.

Otvor ju nenáhodne, zašepkal Zámer sveta.

Obklop sa ľuďmi, ktorí zdieľajú tvoju víziu – znelo posolstvo. Áno, len ľudí s rovnakými hodnotami chcem mať okolo seba – sekla som múr úvodne, no potom som sklonila hlavu, lebo o niečom inom to bolo.

Áno, tak to je, prisvedčila som. Veci boli jasné.

 

Ten nápis je plastický, žiarivo bielo zasvietil na obale knihy vo svetle nočnej lampy, uvedomila som si náhle.

Biela je farba čistoty – a ganbatte je japonské umenie nikdy sa nevzdávať.

Cítila som sa fajn, keď som tú knihu držala v ruke. Teda nie úplne v pohode, ale už o dosť lepšie. Poutierala som si slzy.

 

Plakala som, lebo objavujú sa na fb správy, že to zemetrasenie v Turecku nebolo dielom prírody a náhody, ale vedomou činnosťou Haarp. A že údajne viaceré krajiny stiahli ľudí z Turecka 24 hodín pred zemetrasením. Údajne ich stiahli USA, Kanada, Británia, Nemecko, Belgicko, Taliansko, Holandsko, Francúzsko. 

Neviem či je to pravda, ale chcem to vedieť.

Ak by to bola pravda, bola by to hodne škaredá vec – a mal by okamžite prebehnúť medzinárodný tribunál.  Krucinál, toľko ľudí tam trpelo, zomieralo hroznou smrťou, lebo im ani nedokázali pomôcť všetkým. Ak by niekto mal prsty v tom obrovskom utrpení ľudí, tak by mal byť so svojim dielom naveky spojený, reťazou prikutý v tom Haarpe, nech tam umrie bez jedla a vody. Všetci tí zločinci na kope, aby až do konca svojho mizerného života mali možnosť diskutovať o následkoch svojich činov. Po ich smrti by sme to ich veľdielo rozobrali na šrot.

Ak máte informácie k tomu údajnému odchodu z Turecka mocností pred zemetrasením, píšte ich sem do diskusie.

Ďakujem.

 

Zámer sveta sa tíško smeje mojim plameňom. Si ganbatte, nevzdáš sa boja za dobro, však?

 

Elena

 

Slová o pravde 6. – Referendárium. . .

05.07.2026

Nie, prosím pekne, toto nebolo referendum o Ficovej doživotnej rente, ale o tom, koľko máme na Slovensku hlupákov. Isteže nie som za nijaké renty doživotné, pre nijakých funkcionárov odchádzajúcich z politiky vrátane prezidentov. Príjmy majú na slovenské pomery viac ako slušné, takže i dôchodky z nich budú slušné. A pokiaľ odídu v nedôchodkovom veku, môžu [...]

Slová o pravde 7. – Ten, kto ma sprevádza. . .

02.07.2026

Niekedy kráčame ťažkými časmi a máme pocit, že nimi kráčame sami. A inokedy nám pripadá, že sa na nás díva s účasťou niekto, komu na nás záleží, alebo že nás sprevádza neviditeľná ruka, a tá nás chráni. Intenzívny týždeň to bol, v ňom som o ťažkých časoch uvažovala a tak trochu som nimi aj šla. V temnote je tiché svetlo mesiaca viac ako denná žiarivá [...]

Slová o pravde 5. – Cesta k úspešnosti a la EÚ

02.07.2026

Neviem ako vy, ja sa od iných inšpirujem. Prajem im úspešnosť a ak s nimi chcem nejako súťažiť, tak férovo, polená pod nohy im nepodkladám. Zjavne preto nemám hodnoty kompatabilné s hodnotami EÚ. Od včerajška platí dovozný poplatok na produkty z Číny. Nie že by sa ku mne valili kopy takých tovarov, ale pravdou je, že hodne ľuďom ich ceny pomáhali a dovoz tohto [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,444
Celková čítanosť: 12214054x
Priemerná čítanosť článkov: 3546x

Kategórie

Archív