otvorene

Tri mesiace začali plynúť, a tak legislatívu na vyrábanie riešenia „diskriminácie rómskych detí v slovenských školách“ by mali rozbehnúť na slovenskom ministerstve školstva. Ešte raz vám k tomu poodhalím čo-to k k problému a jeho možnému riešeniu.

Podľa logiky „spravodlivo“ by sme mali do každej triedy v slovenských školách dať zopár rómskych detí – do tých bratislavských by sme ich mali posunúť tiež, takže by ich rodinám štát mal zakúpiť v Bratislave nejaké bývanie.

Rovnica, že do tried doteraz rómskych nútene nasťahujeme deti z majority v súčasnosti dochádzajúce do škôl v meste, sa ponúka ako najjednoduchšia. Ibaže ak do kontajnerovej školy nútene pôjde dieťa, ktoré doteraz chodilo do mestskej školy, prudko by klesla úroveň jeho vzdelávania. Z jednoduchého dôvodu, že výkonové nastavenie majority rómske deti nemajú. Karavána ide takým tempom, akým ide jej najpomalší účastník.

Takže nerómskemu dieťaťu klesne šanca dostať sa následne na dobrú školu – ono už znevýhodnené, t. j. diskriminované, byť môže?

Skutočne majú nerómske deti naprávať to, čo zanedbáva štát?

A ako budeme riešiť to, že vyučovacie tempo takých tried sa spomalí?

Možno to očakávať logicky a prirodzene. Doma sa rómske deti z osád neučia – nikto sa s nimi na vyučovanie nepripravuje, nepíšu si úlohy. Aké bude riešenie? Prestanú sa „nediskriminačne“ domáce úlohy písať v tých triedach a školách, či nebodaj len rómske deti nebudú musieť úlohy mať a byť pripravené na vyučovanie? Alebo sa budú musieť pripravovať denne na vyučovanie v družinách, komunitných centrách a podobne? A čo s tými, ktoré nebudú chcieť?

Povedzme si pravdu –  niektoré rómske deti majú vymeškané závratné množstvá hodín. Chýbajúce učivo sa doma nedoučia, a tak to bude nabaľujúci sa problém.

Situácia s rómskymi triedami a rómskymi školami nie je príčinou segregácie. Je to jej dôsledok. Lebo štát sa dlhodobo tvári, že Rómov integruje, ale v skutočnosti sa stávajú čoraz menej riešiteľnými, aj riešenými. Lebo ak by zavreli rodiča záškolákov, či nebodaj aj oboch, musia tie záškolačiace deti niekomu zveriť, ešte mu aj za to zaplatiť.

Hovorme verejne o tom, čo napísal švajčiarsky denník, vyjadrenie uvádza článok v linku

https://www.istp.sk/clanok/16560/integracia-romov-by-vyriesila-cast-problemov-slovenskeho-trhu-prace

Podľa štatistiky Agentúry EÚ pre základné práva (Agency for Fundamental Rights) v roku 2021 malo na Slovensku len 33 % Rómov platenú prácu,  pričom 60 % mladých Rómov vo veku 16 až 24 rokov si prácu nehľadalo, nevzdelávali sa, ani neboli súčasťou žiadneho tréningového programu. „Ľudsky je to dráma, ekonomicky je to pre Slovensko záťaž,“ píše Neue Zürcher Zeitung v článku nazvanom Rómovia – zaznávaná pracovná sila v Európe.

Pritom u nás Rómov pribúda. Vyjadrite sa, mimovládky, dokedy dokážeme finančne pri starnúcej populácii a tým i s čoraz nižším počtom pracujúcich v majorite ťahať na krku takéto bremeno? Nám vláda nariadi robiť pomaly do osemdesiatky, a z toho, čo nútene vložíme do dôchodkového systému nám bude dávať čoraz menej namiesto zásluhovosti, lebo „nebude z čoho“?

Riešením je zamestnať týchto ľudí čím skôr. Tam je pravé miesto mimovládok, Až tak pochopia rómske deti, že má význam sa vzdelávať. Lebo dnes sa mnohé z nich do školy ani nevyberú – a i papier od lekára donesú. Veď hovorme verejne o tých niekoľko sto vymeškaných hodinách ročne. Človek, ktorý nežije v takejto lokalite, si skutočne nedokáže predstaviť, aká náročná situácia vzniká. Namiesto súdnych sporov mali mimovládky nabehnúť a už dávno pomáhať situáciu riešiť – napríklad vodením rómskych detí do škôl, či doháňaním učiva s nimi v prípade ich výpadku zo školy v dôsledku choroby. Dovolím si verejne povedať, že určite by im tak pomohli viac ako takýmto sporom.

Poukážem verejne i na ďalší problém – vo vyspelých krajinách sveta sú oblasti s vysokým počtom ľudí, žijúcich v znevýhodnených či nejakým spôsobom menej socializovaných spoločenstvách, označené ako zóny prioritného rozvoja, Tam štát posiela viac podpory, viac odborníkov, sú lepšie platení, dostávajú všemožné podporné mechanizmy. Jednoducho preto, aby sa tie oblasti dorozvíjali na úroveň tých ostatných, rozvinutejších,.

U nás je to ale presne naopak – ministerstvo školstva potichu, bez verejnej diskusie, pripravujú platové odlíšenie – ibaže nie zvýšené pre zóny prioritného rozvoja, ale presne opačne, vyššie platy budú mať tí v Bratislave, lebo tam vraj majú vyššie životné náklady.

A dopad? Nuž, kto by chcel robiť náročnejšiu prácu, s náročnejšou klientelou za menej peňazí? Ľudia, ktorí budú môcť, poutekajú „a la Bratislava“ a v problémových lokalitách zostanú tí, ktorí odísť nemôžu, sklamaní z nespravodlivosti.

Prezradím vám sladké tajomstvo, mimovládky. Inklúzia neznamená napchať rómske deti do tried spolu s nerómskymi deťmi. Inklúzia je vytvoriť pre všetky, skutočne pre všetky deti, rovnocenné podmienky na vzdelávanie.

Rozumiem tomu, že niektoré mimovládky žijú „z boja za Rómov“ namiesto „boja za inklúziu“. Pravdou však je, že i zdanlivo ťažko postihnuté deti by sa mohli vzdelávať, pokojne aj vyštudovať vysokú školu, žiť plnohodnotne, aj pracovať.

https://www.youtube.com/watch?v=7TTeiV9JGrc

Nože povedzte verejnosti, mimovládky, koľko takých očných komunikátorov pre deti máme na Slovensku?

Že na to nemáme?  Možno by sme mali menej investovať do pobytu väzňa v base, ktorý nás stojí podľa typu väznice aj vyše 177 eur denne.  A možno by sme mali zverejniť aj štatistiku, koľko ľudí u nás je opakovane súdne trestaných toľko razy, že by aj prechodný pobyt či inventárne číslo mohli dostať v base…

Veď inklúzia znamená vytváranie plnohodnotných podmienok pre všetkých ľudí v spoločnosti, nielen nadštandardné práva pre jednu skupinu.

Elena