Som slušná, čo? Keby som sa nesnažila byť láskavo súcitná, tých popomlčkových päť slov nadpisu blogu by som nahradila niečim jednoslovným a razantným.
Ale to len preto, že sa blíži zajtrajší deň matiek, inak by to odo mňa podaktoré nitrianske „mamičky“ schytali natvrdo.
Predstavte si, v Nitre chodí na hojdačky na detskom ihrisku neďaleko svojho domova po celé roky autistický chlapec s otcom, teraz je už dospelý. A niektoré mamičky na neho opakovane volajú políciu, lebo im prekáža, že sa tam hojdá
a tu
Autista má svoju stálu trasu a svoje obľúbené miesta. Nedokážete si predstaviť čo to spraví s jeho svetom, keď mu bránite realizovať to, na čo je naučený. Pritom práve otec toho chlapca sa o ihrisko stará a za vlastné peniaze tam kúpil aj väčšiu hojdačku.
Položila som si otázku – čo to musí byť za matku, keď jej prekáža i tá malá radosť, ktorú chlapec s postihnutím má?
Azda nevie rozoznať, že ide o postihnutého chlapca?
Alebo je to jej bezohľadnosť voči postihnutému chlapcovi a jeho rodine?
No, uvažujem aké dieťa asi vychová taká matka?
Zrejme by bolo namieste, aby takéto iniciatívne matky zamerali radšej svoju pozornosť na tých, ktorí im v Nitre deti skutočne ohrozujú
Elena
P. S:: Ach, hej – prezradím vám – minulý mesiac som sa s kolegyňami s autistickými deťmi stretla. Dám ti ruku – povedala som dieťaťu, keď prišlo a on si ma chytil a viedol k lavici. Po chvíli skladania skladačiek vstal a prišlel si mi sadnúť na kolená, objal ma rúčkou a hlavu si mi položil na plece. Autisti nie sú o nič menej citliví ako vy – aj keď ľudí dokážu rozlíšiť oveľa presnejšie ako my.
Je to aj ich svet, nielen náš.
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/01/25/s-laskou-mama-3-svet-plny-autistov/
smutné ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty