Na začiatok si ujasnime – nemám na mysli bratov Rusov, ani bratov Ukrajincov, ale bratov mimozemšťanov.
Vlastne som si istá, že už nadviazali kontakt a dorazia každú chvíľu.
U nás im už stavajú pristávaciu rampu.
Sedela som v podvečere pár minút na balkóne, aby sa moja predvčerom vysadená biela šamanská šalvia pozbierala – energiu som jej dodávala. a popritom som dumala, ako tých mimozemšťanov privítať.
Musím vám prezradiť, že vítanie mimozemšťanov je naša dávna rodinná tradícia. Moje najstaršie dieťa, píšuce „jak ďábel“, kedysi prišlo s námetom, ako na Prednú Horu zavítajú mimozemšťania. Ten príbeh sme rozvíjali, vzniklo tak množstvo pochabých diskusií, pri ktorých sme sa zabávali.
Pripravovali sme si pre mimozemšťanov uvítací prejav, však ich treba privítať na úrovni. Už len to, ako ich osloviť – vážení, ctení, milí, či drahí, alebo nejako inak – si vyžiadalo dve hodiny úvah, plných smiechu.
Uvažovali sme, čím by sme ich uvítali, samozrejme.
No a padla aj otázka, čím obdarujú mimozemšťania nás. Iste, vítať sme ich chceli nezištne, nie sme žiadne extraterrakopky. Ale zasa – asi by neprišli len tak s holými rukami, nejaké darčeky by podonášali hádam…
Jednou z línií darčekových úvah bola aj línia konská – kebyže mimozemšťania donesú ako darčeky kone. Vyberali sme si mená pre tie koníky. Potom sme uvažovali, že by koníky mali aj žriebätko, a zrazu sme mali čriedu mimozemských koní. No skrátka úžasné…
Ach, mimozemšťanov teda vítam rada. Volala som nadšene dieťaťu, že rampu už budujú na ich príchod.
Ohákni sa pekne, nie že tam vybehneš v mikine, upozorňovala ma nadšene.
Za čo ma máš? Mám nové dlhé ružové šaty, aj bledofialový prehoz, v tom tam vyrazím, uisťovala som ju.
A tak sme sa vytešovali príchodu mimozemšťanov, a plánovali a plánovali.
Dúfam len, že nedorazia dnes, keď ešte bude trčať v práci. Musia prísť až zajtra. Viete, aký to bude odteraz úžasný sviatok?
Príchod Cyrila a Metoda a mimozemšťanov…
Elena
Pálenkárovi vyrazilo dych? Asi sa tentoraz... ...
Ach jaj. ...
Celá debata | RSS tejto debaty