Za oknom hučí vietor divoko a nepokojne. Zima chytá druhý a tretí a x-tý dych, a tak zápasíme so snehom a ľadom už nielen u nás v horách.
Ach, to je nádielka, Bože, hovorila som si v duchu s romantickým nadšením kráčajúc chumelenicou, lebo metelica sa mi so silným vetrom spája – a toto bolo pokojné sypanie snehu z oblohy. Sneh sa valil v hustých chumáčoch z oblohy aj v meste, keď som kráčala z nemocnice. Ilúziu ľudoprázdnosti sveta mi narúšali len sem-tam sa ulicou k nemocnici ženúce autá, z vyšetrení odchádzajúci čakali na to, že ich niekto zachráni odvozom. Aj miestny taxík bol extrémne vyťažený, najskôr za pol hodiny by bol došiel, ale to už by som si do odchodu busu z mesta ani nenakúpila. Ďalší bus až večer ide, no a bolo otázne, či v tomto počasí aj k nám do hôr dôjde.
Sú v živote situácie, kedy jednoducho musíme vykročiť. A tak som šla…
Ach, to je nádielka, Bože, vzdychla som si s úsmevom a hrdosťou v srdci pri čítaní správy od môjho stredného dieťaťa v skorom nadráne. Jej meno sa spája so svetlom, a ona je takým hrejivým svetielkom aj v živote. Kto iný by vzal z útulku starého slepého čierneho kocúra, lebo sa skamarátil so psíkom, ktorého vzala tiež? Kto iný by vzal domov k sade túlavcov udomácnených u nej, vo včerajšej snehovej nádielke ďalšieho zúfalého túlavca? Poslala mi fotku, ako mačička leží vo svojom novom domove. Ten šťastný výraz zvieratka, ktoré sa zrejme po prvý raz v živote natiahlo v lehne a malo dostatok jedla, hovorí za všetko.
Sú v živote situácie, kedy jednoducho musíme vykročiť. A tak ani jedna z mojich dcér neváha pomôcť zvieratám ako vie…
Ach, Bože, to je nádielka, takýto farár, povedala som si v dnešnom skorom ráne pri čítaní článku o evanjelickom farárovi v Liptovskej Porúbke bez akéhokoľvek nadšenia. Desivý príbeh o koníkovi, zomierajúcom v mrazoch bolestne dva dni, som zachytila na sociálnych sieťach na stránkach milovníkov zvierat
https://www.facebook.com/search/top?q=druh%C3%A1%20%C5%A1anca%20na%20%C5%BEivot
Nezvyknem pridávať obrázky týraných zvierat, keď o nich píšem, ale toto dám v mene toho žriebätka, ktoré prišlo o mamu – pozrite
prevzaté z https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10228763126801053&set=p.10228763126801053&type=3
Navyše tá kobylka mala aj žriebätko
prevzaté z https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10228762999677875&set=p.10228762999677875&type=3
Chytil ma príbeh úbohého koníka za srdce, viete si predstaviť ako kým zomrel v tom mraze trpel pre ľudskú ľahostajnosť a hlúposť? Veru, aj hlúposť, lebo z komentárov podľa predstavy pána farára takto chovajú kone v Srbsku
Viete, ľudia môžu povedať kadečo, aj neoprávnene niekoho osočiť, a tak ja hľadám vždy dôkazy z viacerých zdrojov. Ale fakty nepustia – fotky ako sú koníky v mrazivej noci na snehu, ako kobylka leží na zamrznutej zemi a tešie jej krv z papule… Bola privolaná aj RVPS z Liptovského Mikuláša, ktorá aj aktívne konala vo veci (na rozdiel od niektorých správ, ktoré sa dlhodobo kadečomu len prizerajú).
Mali by zistiť, prečo kobylka vôbec uhynula, podľa tohto komentu tvrdenie o pošmyknutí sa nie je adekvátne
prevzaté z https://www.facebook.com/groups/112936132392763/posts/2256960574656964/?comment_id=2256996737986681
Iste, vec rieši enviropolícia, a verím, že svetská spravodlivosť pána farára dôjde. O to viac, že vonkoncom zrejme nejde o ojedinelý prípad jeho „starostlivosti“, lebo takéto vyjadrenie tam bolo
Takto sa stara farár v Liptovskej Porúbke o zvierata. Pred nedavnom to bol mlady pes, a teraz chudak tento koň. Ležal tam už včera a leži tam aj dnes. Nevolal žiadneho VET, vobec ho to nezaujimalo…
Veľmi zlá reprezentácia evanjelickej cirkvi to je, tento pán farár s jeho správaním voči zvieratám. Naozaj mám pochybnosti o tom, akú autoritu a dôveryhodnosť má potom u veriacich.
Sú v živote situácie, kedy jednoducho musíme vykročiť. A tak som môj názor napísala aj vedeniu cirkvi…
Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Matúš, 25:40
Elena
+++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty