otvorene

Europoslankyňa Nicholsonová dala fb status včera.

V ňom spomenula smrť dvoch mladých homosexuálne orientovaných mužov – Juraja a Matúša – ktorých v minulom roku zastrelil v Bratislave mladík pre ich sexuálnu orientáciu. Nestotožňujem sa s jej devalvačným vyjadrením o páchateľovi či ľuďoch s iným názorom, lebo devalvovanie je v spoločnosti nebezpečná tendencia a s táraním o dezolátoch – hlavne z úst verejných činiteľov ako je v súčasnosti ona – treba okamžite prestať, lebo to spoločnosť anomizuje. To ale neznamená, že ten čin odobrujem.

Práve naopak – odsudzujem jednoznačne tú vraždu, nikto by nemal zomierať pre svoje presvedčenie či sexuálnu orientáciu. Každú vraždu pokladám za zlo – a v spomenutom prípade šlo o smrť dvoch mladých mužov, ktorí mali život pred sebou. Mám úctu k situácii ich matiek – je to bolestná životná skúsenosť prežiť vlastné dieťa.

Nicholsonová v tom svojom statuse napísala

https://www.facebook.com/luciadnicholsonova/

Takže ako Nicholsonová píše – O ich smrť sa občas zaujímajú médiá, zaspomína pani prezidentka. A smútok tých matiek narastá každým dňom… 

A teraz sa pozrime na inú matku, Natašku – zomrela jej jediná dcéra Simonka.

Simonka  – dievča z Lučenca.

Ach, hej Simonka – malá spomienka – písala som o nej v mojich blogoch opakovane

tu

Krásna a nadaná dievčina, študentka vysokej školy. Do nemocnice nastúpila s pásovým oparom, a zomrela v dôsledku pochybenia lekárov.

Nepatrila ku LGBT komunite – a tak na jej smrť si pani prezidentka nespomenie ani náhodou. Ani holandský kráľovský pár na jej hrob nepozve. Nikto nevykrikuje jej meno na Pride.

A smútok tej matky za jej jedinou dcérou – predstavte si – ten mizne do dňa na deň…

Teda podľa tohto štátu – a podľa toho, ako dovolí páchateľom správať sa voči obetiam lekárskych pochybení.

Z vyjadrenia právničky poisťovne, v ktorej je poistená LC nemocnica vo vyjadrení k odvolaniu na Krajský súd citujem: “ smrť dieťa je jednorazová záležitosť, ktorá už rokmi odoznela” a preto výšku ujmy navrhuje max. 8000 eur…

Tak toto sa volá – milí čitatelia blogu – systémové týranie. A v slušnom štáte by za sekundárnu traumatizáciu obetí takýmito výrokmi mal byť právnik pokutovaný, prípadne aj riešený komorou. 

A tak sa pýtam, verejne a otvorene, máme na Slovensku rovnaký meter na situácie, v ktorých kohosi vinou zomrie niekomu dieťa?

Alebo sú „vhodné obete“, za ktorými smútok matiek bude „iba narastať“ a mŕtve deti, ktorých matky by už mali zabudnúť hádam už po týždni na svoje jediné dieťa?

Elena

K diskusii

PostrachBolsevikov  Nože mi povedzte, aký je rozdiel medzi dieťaťom zabitým vrahom úmyselne a dieťaťom , ktoré zomrelo v dôsledku závažnej chyby lekára? Sú naše deti menej mŕtve?

Tu nejde o deti, ktoré boli vážne choré a zomreli na chorobu  – ale o deti, ktoré mohli žiť, keby lekár nespravil preukázane závažnú chybu. Je to potvrdené znalecky, rozsudkami súdu, takže nejde o naše domnienky, ale o fakty.

Presne taký dvojaký meter, ako som pomenovala v článku, nám ubližuje – my za svojimi deťmi smútime menej? Máme povedať, že naše deti zomreli „len pochybením“, a tak to nevadí, kývneme rukou – či ako si to predstavujete?!!!