otvorene

Keď som pred časom písala blog o anglickej babičke a jej korešpondencii s googlom, hovorila som si, že s našimi babičkami nie je taká zábava. Mýlila som sa, ako vidno.

O jednom kurióznom prípade slovenskej dôchodkyne z tohto týždňa si povieme – a nie, vlastne nie je svojou podstatou vôbec zábavný.

S novičokom na sídlisku v Prievidzi…

Sotva dozneli cirkusy okolo novičoku v Anglicku, začali sa u nás, na Slovensku.

Neveríte?

Článok o tom včera priniesli noviny.sk pod názvom V Prievidzi žena rozsypala na chodník biely prášok. Otravujú ju psy.  a susedov informovala, že je to NOVIČOK.

Čo k tomu dodať?  Ha, aké informované dôchodkyne o bojových nervovoparalytických látkach máme – škoda, že sú nie dostatočne informované i o následkoch takých vyhlásení. V tomto prípade – ide o skutočný prípad zo včerajška – potom vystrašení susedia privolali políciu, ktorá zaistila vzorky na expertízu. Pani dôchodkyňa policajtom uviedla, že na chodník pre postrašenie susedov rozsypala múku, lebo jej psy z okolia chodili špiniť do kvetov.

Pani zrejme bude prekvapená sumou, ktorú by jej mohol súd dať k náhrade – za výjazd polície, za udelenú poriadkovú pokutu, za nebezpečné vyhrážanie, za šírenie poplašnej správy a za expertízu vzorky.

Každopádne je to prípad síce zdanlivo smiešny, v skutočnosti varovný

– lebo vyhrážky sypania novičoku  či inej smrteľne jedovatej látky rozhodne za zábavu nepokladám, a nemali by sa v nijakom prípade stať súčasťou slovenského ľudového folklóru či riešenia medziľudských konfliktov.

A je mi smutno z ľudskej bezohľadnosti – v tomto príbehu jej je kopa.

Rozumiem tomu, že

• s vekom dochádza ku nižšej tolerancii v sociálnych kontaktoch u niektorých ľudí, každý z nás raz zostarne a mali by sme byť preto ku starším ľuďom ohľaduplní,
• aj veľké sídliská vedú ľudí k nižšiemu ohľadu voči ostatným – tým teraz myslím  poniektorých psičkárov, lebo po svojich miláčikoch by mali výkaly upratovať, malo by to byť samozrejmosťou,
• rovnako by majitelia psov mali zohľadniť, že pani tam pestuje kvety a mali by dozrieť, aby im tam psy nešpinili, lebo ak oni majú radosť zo psov, pani zasa tešia kvety – a pohľadom na ne sa môžu potešiť všetci.

I na sídliskách by niektorí ľudia naozaj chceli udržiavať prostredie upravené a plné kvetov (čo plne podporujem, krajšie prostredie skrášľuje život – sama som veľký milovník kvietkov a niečo k tomu ešte v tejto jedenástke dám). Je úžasné podľa mňa, že tomu niektorí ľudia  v bytovkách žijúci venujú svoj čas, peniaze, starajú sa, aby to „u nich“ pekne vyzeralo.

Pani už predtým signalizovala nespokojnosť so správaním psičkárov, článok popisuje, že dochádzalo opakovane ku konfliktom. Nuž, majitelia psov, nebolo by namieste si vstúpiť trochu do svedomia, aby ste sa radšej snažili psov vziať na vyvenčenie inam, ako do záhonov s kvetmi pod oknami pani susedy? To ste jej robili naschvály?

Chce to len trochu obyčajnej ohľaduplnosti -. práve včera som v blogu spomenula „nespokojného občana v Košiciach“, ktorý bojuje proti mačkám. Popisuje ich ako otravné, hoci sú pre ľudí, žijúcich na sídlisku, užitočné chytaním potkanov. Poviem otvorene – neverím, že by mačka bežne šla za človekom, ktorý sa k nej nespráva pekne – lenže komusi prekáža aj ich obyčajná tichá prítomnosť…

Psíčkari, mačkári a tí ostatní…

Krucinál, ľudia, trochu obyčajnej vzájomnej účasti, láskavosti a ohľaduplnosti by vám neuškodilo.

Na čo sú nám lety na Mesiac, na Mars, za hranice slnečnej sústavy – veď ani tu na Zemi nevieme žiť ako ľudia…

Elena    11.8.2018