otvorene

Predstavte si, že zajtra ráno cestou do práce zájdete kúpiť si nejaké pečivo či ovocie do predajne Jednoty. Na dverách predajne však visí nápis „Nežiadame si dary od nikoho. Ibaže ten, kto nám ich nedonesie, má smolu.“

A tí, ktorí ako ja do práce cestujú, sa môžu dočkať ešte oveľa skôr takého prekvapenia, že už pri nastupovaní do autobusu sa na nich šofér milo usmeje a prstom ukáže na tabuľku – „Ja si od Vás žiadny darček nepýtam. Ale ak mi nič nenesiete, zbytočne sem nechoďte.“

A podobný veľký transparent zaveje nad budovami škôl. „Milí rodičia – my nikoho z vás nenútime, aby ste nám nejaké dary dávali. Ale nevidíme dôvod, aby ste nám posielali do školy deti bez darčekov.“

Absurdná predstava? A prečo? My všetci chceme darčeky. Darčeky sa zídu určite aj predavačkám, aj šoférom autobusov, aj murárom, aj učiteľom, dokonca i krajčírkam.

Poznáte príbeh o dieťati, ktoré nechcelo rozprávať? Až ho raz doviedli k mudrcovi a tam nakoniec dieťa po dlhom čase jeho pobádania „povedz A, no povedz pekne A“ mudrcovi povedalo „A“. A mudrc hovorí: „No a teraz povedz B, povedz pekne B.“ Na to dieťa plynule povedalo, že vedelo, že to takto dopadne – ak povie A, bude musieť povedať aj B a potom i celú abecedu.

Na mudrca sa nepasujem. Ale jedno viem určite – tento príbeh má paralelu i v prípade doktora Liptáka. Ak povedal A, potom by mal povedať i B a celú abecedu.

Ak vykladá, že berie dary i od chudobných pacientov, pretože sa mu zdá jeho príjem malý, nuž na to je jednoduchý recept. Nech nám svoj príjem zverejní, aby sme ho posúdili, pochopili a poľutovali. Potom uvidíme, či naozaj je na tom tak zle, že je odkázaný brať „darčeky“ hlava-nehlava. Možno mu potom začne posielať dary pol Slovenska. Alebo žeby nie?

Môžeme pokojne porovnať mesačný príjem predavačky, učiteľa, šoféra, dôchodcu s mesačným príjmom doktora Liptáka. Vážne si niekto z vás myslí, že lekári na Slovensku sú na tom tak zle, že si musia pomaly stať s miskou v ruke k vývarovni pre bezdomovcov?

Vyzývam týmto verejne doktora Liptáka, nech uverejní svoj mesačný príjem a výdavky. A samozrejme aj to, či tie dary zahrnul do daňového priznania za uplynulé roky. Ak Vám to neoznámi on, čitatelia môjho blogu – poviem vám to potom ja. Zaslala som vo veci podnet daniarom.

A samozrejme vyzývam aj ďalších lekárov, nech uverejnia svoj čistý mesačný príjem aj s príslužbami a všetkými možnými príplatkami. Aj s tým, čo majú od farmafiriem, aj s tým, čo podaktorí z nich získavajú vďaka vykosťovaniu mŕtvych. Nože, poďme otvorene debatovať o tých sumičkách.

Mám už jednoducho dosť tých kecov, ako práve lekári potrebujú mať na Slovensku platy ako na Západe. Ak taký plat chcú, nech tam idú. Ťažia čoraz vyššie platy napriek zadlženosti nemocníc a napriek skutočnosti, že zdravotným sestrám oni sami zvyšovanie platov stopli ako neústavné. Takže, nože, pán generálny prokurátor, nie sú aj platy lekárov protiústavne zvyšované? Na čo čakáte? Nemocnice sú v platobnej neschopnosti – ja mám na základe vyšetrovania vo veci dlhov transformovaných nemocníc voči Sociálnej poisťovni (je vedené celoslovensky na základe môjho podnetu vo veci) v rukách už písomné vyjadrenia podaktorých vyšetrovateľov, že po zaplatení platov personálu a základného chodu prevádzky už nemocniciam nezostanú peniaze na platenie odvodov Sociálnej poisťovni za zamestnávateľa. Nie je v takej situácie ďalšie zvýšenie platov lekárov, realizované od januára 2015, protiústavné?!

Veď mám čierne na bielom, že nemocnice nemali dosť peňazí na povinné odvody, len na PLATY a ZÁKLADNÚ PREVÁDZKU. Tak odkiaľ nabrali peniaze na zvýšenie platov? Tlačia ich azda niekde v pivnici? Alebo sa uberá zo základnej prevádzky, t. j. z toho, čo by malo patriť pacientom za nimi poctivo zaplatené zdravotné odvody?

Čo poviete, pán generálny prokurátor, je dobre vedené vyšetrovanie veci, ak vyšetrovateľ v niektorej transformovanej nemocnici dlhujúcej na odvodoch Sociálnej poisťovni, nezisťuje, či v rámci platov je vyplácaná len nárokovateľná zložka mzdy? Alebo nebodaj vyplácajú dlhujúce nemocnice svojim zamestnancom úplne všetky zložky mzdy (pre laikov – aj odmeny)? To je ale škaredý príbeh, nie – že niekto minie peniaze namiesto na povinné odvody štátu do Sociálnej poisťovne radšej na rôzne príplatky a odmeny?! Čo keby to tak spravili na Slovensku všetci, nielen nemocnice?

A čo sa týka príjmu lekára v súkromnej praxi – berie peniaze každý mesiac i za ľudí, ktorých možno po celé roky ani nevidí. Len sú k nemu prihlásení. Dostáva azda nejaká predavačka plat za potenciálnych nakupujúcich či šofér autobusu za ľudí, ktorí s ním z daného rajónu môžu cestovať? Čo keby sme začali platiť lekárom len za reálne výkony?

A samozrejme, čo keby sme zrušili zdravotné poistenie v tejto podobe úplne (však aj tak nikoho nepoisťuje – nemá reálny systém malusov ani bonusov, len robí pohodlné bydlo zdravotným poisťovniam, zdravotníkom a nezodpovedným ryžovačom zo systému „solidarity“). Mohli by sme tie peniaze presunúť na rodinné účty a ľudia by si sami mohli rozhodnúť, ktorému lekárovi za jeho služby zaplatia a či mu dajú aj nejaký dar. Alebo či si radšej – ako by som to určite spravila ja – za tie peniaze zájdu za šamanom do Brazílie. Keď mi šaman nepomôže, aspoň si spravím pekný výlet za tie svoje peniaze, takto z nich nemám v slovenskom zdravotníctve nič.

Tento nápad by, pevne verím, uspokojil aj doktora Liptáka. Zbavíme sa medzičlánku – zdravotných poisťovní – úplne. Ak niekto bude dobrým doktorom, tak sa k nemu pohrnú pacienti a zaplavia ho aj darmi. Ak nebude dobrý a nebude mať dosť reálnych výkonov, nuž – ešte vždy môže odísť na Západ, aby mal konečne plat ako na Západe.

 
Predná Hora, 11.2.2015