Bol to už posledný z lístkov, ktoré našla v búrke na zablatenej ceste. Vybrala ho z kabelky a začala čítať jeho obsah. Písmo na belasom papieriku bolo trochu rozmazané. Rozmazal ho dážď, či azda slzy neznámej? Kto vôbec bola tá neznáma pisateľka? Cítila s ňou zvláštnu spriaznenosť, všetky tie lístky si odložila do krabičky v sekretári. I tento lístok tam po […]

Držala v rukách sklenený pohár a pomaly popíjala horúce kakao. Ponárala sa do jeho vône a chuti, stenami hrnčeka jej do dlaní prenikalo príjemné teplo. Na stole pred ňou ležal ružovkastý lístok. Pôsobil nežne a krehko. Som divá ruža. Milujem slobodu a voľnosť, nemám rada umelosť. Nedovolím nikomu, aby ma pristrihával. Usmiala sa. Mala rada šípové […]

Bola hlboká noc, keď sa náhle prebrala. Sedela v posteli, v temnote presvital oknom len slabulinký svit mesiaca. Spomínala si na slová z lístka, ktorý čítala večer. A na svoj plač, zaplavil ju náhle ako búrka tisícročia. Niektoré spomienky nosíme v srdci tak hlboko, že o nich nič nevieme. Až v jednej chvíli ich niečo oživí. Možno obrázok, vôňa, pieseň… […]

Sedela v temnejúcom podvečere na balkóne a snažila sa upokojiť. Dýchať zhlboka, no nešlo to. Bola otrasená, do hĺbky duše otrasená. Držala lístok, na ktorom svietilo výrazne žltou písmo. Povedz mi, no tak, povedz mi, komu možno veriť… Čítala vetu s touto výzvou znovu a znovu. Lístok držala roztrasene, zúfalá otázka v nej rezonovala. Hm, komu možno […]

Dopražila lángoše, byt nimi rozvoniaval. Rýchlo sa najedla. Vytiahla z chladničky hruškový džús, jeho jemná chuť vždy odplavila únavu. a z mikiny na vešiaku vybrala ďalší z lístkov. Svetlotyrkysový, pripomínal letnú oblohu. Sadla si na balkón a čítala. Rada by som putovala lesom, Zámer sveta. Neviem prečo ma tam nechceš pustiť. No rozumiem, že máš na to […]

Popíjala čaj. Vdychovala jeho vôňu a zo stola vzala ďalší z nájdených lístkov. Tmavoružový, písmo na ňom bolo biele. Aký zvláštny lístok, pomyslela si a automaticky k nemu privoňala. Voňal nežne a krehko. Divými ružami. Sloboda vonia ako divé ruže. Krehko i silne zároveň. Nesloboda k nám v živote naťahuje ruky kadejakými spôsobmi – nútenými […]

Hej, hej, nemá význam pachtiť sa za šťastím – drobné písmo svietilo zo žltého lístka. Sedela na lavičke v parku a uvažovala nad tými slovami. Okolo chodili ľudia, ulicou v rýchlom slede frčali autá, vo výške preletelo oblohou lietadlo. Šťastie, hm, ženieme sa za ním, každý po ňom túži, a nevieme poriadne, čo to je – zauvažovala. Stále sa […]

Konečne koniec pracovnej doby. Ešte nikdy neplynul čas tak pomaly. Nedočkavo odkráčala. Budem si čítať ďalej, niekdy v ústraní, premýšľala cestou k parku. Slnko hrialo, presvitajúc pomedzi listy vytváralo zlatistú mozaiku. Usadila sa na lavičke, lízala melónovú zmrzlinu a z vrecka vytiahla ďalší z lístkov. Oranžový. Dážď, dážď, a dážď – ako v […]

Práca, práca a práca – pomyslela si otrávene. Nedokázala sa na ňu v tejto chvíli dobre sústrediť. Chcela si prečítať ďalší z lístkov. Vybehnem na obed, povedala. Dáme si obedy doniesť, nechoď, vonku už zasa prší – povedala kolegyňa. Chcem sa trochu prejsť, odpovedala – dážď mi neprekáža. Náhlivo vbehla do neďalekej reštaurácie, stôl v rohu […]

Šla tou cestou skorým ránom – ako každé deň – do práce. Vzduch sviežo voňal, po včerajšom daždi už cesta vyschla. Mláka pri parku sa o hodný kus zmenšila. Zadívala sa na miesto, kde našla včera ružový lístok. Pod kríkom sa zachytil ďalším z nich, zelený, spoznala to drobné písmo. Zohla sa a vytiahla ho, lístkov bolo niekoľko. Každý z nich bol inej […]