Čo vonia najkrajšie – ruže, jazmín, fialky, konvalinky? Je tou najkrajšou vôňa čaju s malinovým sirupom? Vôňa vianočného stromčeka? Či medová vôňa bazového sirupu? Azda je tou najkrajšou vôňou nejaká úplne iná vôňa? Dnes teda pouvažujem o tom, čo v živote vonia úžasne. Nie, počkajte, nie úžasne, najkrajšie. A hej, tento blog som začala písať v sobotu. […]

Svet je plný rôznych vecí, aj rôznych ľudí. Niektorí žiaria v centre spoločenskej pozornosti, iní kráčajú životom ticho a nenápadne ako sivé myšky. Niektorí rozhadzujú bez mihnutia oka státisíce, iní musia rátať každý cent. Niektorí rúbu stromy, iní ich sadia. Nie, nie je to v mojom dnešnom blogu o dobrých a zlých ľuďoch – je to o rôznosti […]

„Je plno pátků, nemnoho jar…“ spieva sa v pesničke zo známeho starého seriálu. No hej, v živote býva veľa takých obyčajných piatkov, sem-tam sa pritrafí aj piatok trinásteho. Ale zas, aj tá jar občas príde. Dnes uvažujem v mojom blogu o kadečom, čo k nám v živote prichádza, aj o odkaze víly vážky z Rozprávkovania . Takže o Duši. Možno ste […]

Vietor povieval, na Prednej Hore vládlo hlboké ticho noci. Fontána žiarila v temnote sýtymi farbami. Privolávala obraz rozprávkového sveta, kde je všetko dobré a čisté a nežne krásne. Chvíľu som sa len tak dívala, a ponorila som sa do jej žiarivosti. Voda v nej bola ľadovo chladná, po namočení prstov som sa strhla z očarenia, a kráčala som nocou domov […]

Môžeme si klamať a falošne sa utešovať, že nás sa to netýka, nám sa to predsa nikdy nestane, ak má niekto rakovinu. Veď nie každý ju dostane. Nie každému sa narodí postihnuté dieťa. Nie každému sa rodičia rozvedú. Nie každému sa stane manželka alkoholikom. Nie každého vyhodia z práce. Nie každému ukradnú auto. Nie každému dieťa vyletí z vysokej školy. […]

Niekedy svieti mesiac ako tenučký zlatistý kosáčik v čiernočiernej farbe skorého októbrového rána. Niekedy je mesiac ako žiarivá striebristá guľa, s priehlbinami a krátermi, ktoré v ňom rany z nebies v priebehu času zanechali. No stále je to malý bod nádeje uprostred temnoty. Práve taký malý bod nádeje, ktorý nás ustavične sprevádza uprostred […]

Naozaj sme mali zrušiť trest smrti? Je to správne riešenie, alebo je to falošná humanita? V dnešnom blogu budem hľadať odpovede na túto otázku. Prečo sme vlastne zrušili trest smrti? „Humanisti“ argumentujú tým, že je to neľudské voči páchateľom. Že súdy sa sem-tam aj pomýlia. A že každý je „polepšiteľný“, v každom človeku sa skrýva dobro. […]

Predstavte si mladého muža, ktorý zabil svojich vlastných rodičov. Oboch. Kruto, brutálne, bezdôvodne, bez akýchkoľvek morálnych zábran. A potom na súdnom pojednávaní, ktoré jeho vražedný čin rieši, sa dovoláva toho, aby súd zvážil ako poľahčujúcu okolnosť, že je sirota. Pokladáte takéto správanie za otriasajúce, amorálne, a je vám z neho zle? Tak možno pri […]

Hrdý nápis Pomáhať a chrániť treba zrejme doplniť, pretože vyvoláva nepochopenie v radoch polície. Pomáhať a chrániť by mali slušných občanov proti páchateľom, nie opačne. Napadne mi to zakaždým, keď v televízii ukazujú ako vedú vraha, či iného páchateľa – a nechajú ho, aby si ohľaduplne voči sebe zakrýval tvár. Pre mňa nie je dôležité ako […]

Muž, ktorému brutálne znásilnil a nakoniec zabil páchateľ milovanú ženu, vzal spravodlivosť do vlastných rúk. Vlastnoručne stiahol vraha z kože. Fúha, takže o tom bude dnešný blog? No hej, aj o tom, aj o kadečom ďalšom – čo robiť v situácii, keď sa nám stane niečo zlé, či naozaj máme byť silní, a – no veď uvidíte… Niekedy sa nám stane […]