Temnota sa rozprestrela všade dookola. Zatiahla nepriehľadnú sieť hviezdnou oblohou, aj hladinou mora, vietor zmĺkol. Zavládla tma a ticho. Modromodrý vták sa chúlil v temnote. Ukrývala tisíceré modrasté odtienky jeho peria, no i v tej čiernočiernej tme boli stále jeho súčasťou. Horúce slzy prerazili chlad noci. Modromodrý vták podišiel ku kameňu […]

Krajina sa strácala v hustnúcej temnote. Nastupovala vláda noci. Nebo sa roztrblietalo tisícimi hviezdami a vrhalo ligotavé odlesky na hladinu mora. Nad morom zavial chladný vietor, silnel každým okamihom. Prinášal špľachot vĺn, narážajúcich na breh a ostrý slaný morský vzduch, ako tajný plač mora, znásobený tmou. Čajky usínali v bezpečí svojich úkrytov v […]

Slnko sa pomaly skláňalo k obzoru, zlatisté lúče pohládzali pobrežné skaliská a vrhali predlžujúce sa tiene na piesčitý breh. Vetrík nabral na sile a nedočkavo pobiehal ponad morskú hladinu. More šumelo, vlnky ticho tancovali v ústrety blížiacemu sa večeru. Čajky poletovali ponad more ako biele šípy, plné energie po popoludňajšom oddychu. Ich volanie sa nieslo do […]

More ticho-ticho šumelo. Slnečné lúče už nešírili žeravú páľavu, ale hriali, ich pohladenie šírilo príjemné teplo. Postupujúcim popoludním svet ožíval, malátnu idylku vystriedala svieža pohoda. Z diaľky sa vynorili obláčiky, striebristé a jemné. V belaso-belasej krajine priťahovali zrak. Nad more vzlietli aj čajky, s hlasným krikom poletovali nad vodnou […]

Aj lúče slnka zmalátneli, vetrík sa márne namáhal rozvievať páľavu popoludnia. Morská hladina bola nehybná, len občasná vlnka sa pozabudla a tíško šplechla na piesočnatý breh. Deň už neskákal ako zvedavý vrabec, zdalo sa, akoby v tom belaso-belasom súzvuku neba a mora sladko zaspal. Popoludňajšia horúčava uspala aj čajky. Žiadna nekrúžila nad morom. Všade […]

Slnečné lúče sa zabárali do bieleho piesku pláže, poludnilo sa. Vzduch bol horúci a voňavý tisícmi kvetov, rastúcich obďaleč. Na nebi nebolo ani obláčika. A tak belasá obloha splývala s vodnou hladinou v nekonečnej belasosti krajiny. Nekonečne modrú krajinu nerušili v tej chvíli ani biele čajky, usadené v nepatrnom tieni, vrhanom v horúcom poludní pobrežnými […]

Deň poskakoval ako zvedavý vrabec, blížil sa k poludniu. Horúce predpoludňajšie slnko vytváralo ilúziu dokonalej nehybnosti. Pokojná vodná hladina sa rozprestierala do ďaleka, do ďaleka, do ďaleka… Čajky krúžili nad hladinou mora a nad ich hlavami sa prevaľovali páperové oblaky, pomaly plynuli za horizont… Modro-modrý vták zamával krídlami. Perie mu […]

Deň sa sunul ránom s oblakmi, pomaly sa prevaľujúcimi oblohou, naberajúcou sýtobelasú farbu. Rozprestrel svoje krídla naplno – slnko hrialo a vánok nad morom rozvieval vzduch ešte chladivý nocou. Volanie čajok, tiahle a naliehavé, vítalo deň v plnej jeho kráse. Modro-modrý vták potriasol krídlami a zlietol z kameňa. Jemný biely piesok morského brehu […]

Modro-modrý vták sa trblietal v nespočetných modrých odtieňoch v lúčoch slnka, ktoré sa práve vynáralo na oblohu. Plávalo ňou a presvecovalo svojimi lúčmi hladinu mora. Čajky náhlivo vylietali na belasejúcu oblohu v ústrety novému dňu, ich perie sa striebristo lesklo v slnečných zábleskoch. Deň rozpínal svoje krídla a ukazoval svetu svoju dychtivú tvár. […]

Modro-modrý vták sa díval na more, ligotajúce sa v prvých lúčoch ranného slnka. Svitalo, svet sa uberal smerom k novému dňu. More ticho šumelo, dýchalo ešte usínajúcim nočným vetrom. Na oblohe pomaly plávali oblaky prežiarené ružovkasto svitaním. Modro-modrý vták sa díval v ústrety prichádzajúcemu dňu. A v tej tíšine prebúdzajúceho sa rána, ktoré […]