otvorene

Hlúpe kroky vlády nás vedú ku tragédii podľa mňa. Dostávame sa ku bodu, v ktorom môžu po zrušení ruskej ropy začať padať podniky, rásť nezamestnanosť a niektorí ľudia stratia schopnosť platiť hypotéky na bývanie. Prezradím vám, – podozrievam ich, že nám možno na pár mesiacov zalepia oči „akože ešte výhodnejšou“ ropou. Možno z Arábie, tí […]

Ach, trochu poodhrniem záves, tak naozaj… Neviem jej meno a neviem jej vek. Občas sa stretneme na ulici. Občas si prisadnem k nej, keď oddychuje na lavičke na autobusovej stanici a ja čakám na bus z práce. Jednou vetou sa pri stretnutí prihovoríme jedna druhej, alebo len tak mlčíme – to je všetko. So skoroprázdnou igelitkou ju vídam – z obchodu, či z […]

Už len čakám, kedy nám niekto oznámi, že i Buddha sa narodil na Ukrajine, napísala som ironicky po tom cirkuse s Eurovíziou. Lebo bolo možno čakať kadečo po tom trápnom eurovíznom „víťazstve“ Ukrajiny. A veru – včerajšok v Česku ukazuje, že skutočne čakať kadečo môžeme. Včerajšok v Prahe… V Prahe včera dokonca dva kordóny […]

Bež, povedala cesta – knihu s týmto názvom mi privialo. Príbehy pútnikov, putujúcich do Santiaga de Compostela. Čítala som ju dnes konečne – od skorého rána do poludnia – keďže sa u nás návšteva ortopéda stala niekoľkohodinovým folklórom. Zámer sveta mi doprial čas konečne čítať, usmiala som sa tejto lúke času „iba pre seba“… […]

Nič človeka nepoučí lepšie, ako prax. Žiadna teória a prázdne reči prax nenahradia. Čudujem sa učiteľom, vysokoškolsky vzdelaní ľudia a dajú sa zavádzať a klamať dookola – akoby im logické myslenie chýbalo. Viem jasne, úplne jasne – že ak mi niekto niečo sľúbi a potom to nesplní, tak ma oklamal. Je to skrátka klamár. Predvolebné sľuby tejto vlády […]

Vyvesovať na štátne budovy kadečo sa stalo trápnym a nezmyselným zvykom u nás. LGBT či LGBTQ či neviemaké zástavy sa dúhovejú kdekade. Aj ukrajinskú zástavu vykvačujú všelikade. Matovič má pravdu podľa mňa – nemajú čo robiť na štátnych budovách akékoľvek zástavy okrem štátnej zástavy a v prípade potreby aj zástavy smútočnej. Vlastne počkajte […]

Bláznivý zhon dňa vystrieda pokojný krok hodín noci. Naše myšlienky krúžia tichom na voľnobeh. Malá prestávka v mojej nočnej práci – v nej vám niečo k názvu dnešného blogu prezradím. Bolo raz dievčatko, prváčka, ktorému stará mama kúpila knihu. Odlišnú od všetkých tých kníh, ktoré mala dovtedy, slovenských a rozprávkových. Bola to česká kniha a […]

Neviem čím bude pozoruhodný. Ale viem o ňom už nejaké dva týždne. Nám intuitívcom tichý hlások zašepká – a poznanie ide s nami. Tak čakám, čo prinesie. I keď by som bola radšej, keby 101. deň vojny vôbec neprišiel… Keby neexistovali žiadne vojny. A žiadne zlo – ale to by sme museli vytrhávať jeho korienky kdesi tam, kde „vedci“ vymýšľajú […]

Hladina jazera sa v lúčoch slnka zlatisto ligotala. Vodný had vystrčil hlavu nad hladinu a vdychoval vzduch. Dívali sme sa na seba v tichom porozumení zázraku života. Po chvíli zmizol pod vodnú hladinu. Vodný had mojej kamarátke Editke neprekážal. Zato medveďa, toho privolávala pri ceste lesom podchvíľou – v myšlienkách teda – uisťujúc sa nahlas, že či […]

Veru, nové slovo som sa naučila – zaspomínala som rozveselene na štvrtkovú tornaľskú služobnú cestu. Sladká chuť čokolády s hruškovou plnkou ma drží v prítomnom okamihu v tejto chvíli, hmmmm… A filozofujem o kontinuite prítomnosti s minulosťou a budúcnosťou. Pritomnosť… Celý deň som včera bola „tu a teraz“. Užívala som si okamihy […]