otvorene

Niektorí počas života napíšu dielo i viaczväzkové, ako taký Marx a Engels napríklad. Alebo trebárs ako Jung, jeden z veľkých filozofov a psychológov, ktorý zanechal súborné dielo viac ako 150 kníh a iných prác. To ja pri mojej smole na vzťahy s externými diskami a USB s dátami na nich uchovanými som veru 150 kníh nezanechala. I tie štyri, už toľko krát porozpisované, […]

Čo nám kto chce ešte ukradnúť? Túto tvrdú otázku som si položila po rannom prebehnutí fb, kde svietila informácia, že pani advokátka Krajníková zakladá politickú stranu Právo Slovenskej republiky. Dúhu si prisvojili LGBT komunity, slnko slniečkári, no a najnovšie právo na Slovensku by si chceli prisvojiť nenosiči rúšok. Nikdy som nečítala veľa blogov, teraz […]

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina – tak sa začínajú obvykle rozprávky. Nie, toto nie je rozprávka, ale smutná realita. Smutná tým, že taký rekord, aký premiér Matovič vytvoril, sa len tak hneď nejakému premiérovi nepodarí… A tak vám o tom poviem viac… Kde bolo, tam bolo bola raz jedna krajina, ktorá sa volala Slovensko. A ktorej premiér […]

Občas nás život stavia do situácii, že sa ocitneme na jednej strane barikády. A na jej druhej strane je naše svedomie a česť. Tieto moje slová sú určené hlavne pre tých, ktorí budú stáť dnes v uliciach – z tej druhej strany protestujúcich más. Ktorí budú mieriť na ľudí vodnými delami, včera podvečer sťahovanými bratislavskými ulicami. A ak v tejto […]

Už sedemnástka svieti v kalendári. opäť sa blíži zimy čas, ľad tvrdý srdcia naše pevne balí, hoc plameňom by horieť mali zas… Sú cesty peklom, vieme o nich dobre, kde pravda v kúte je a láska ticho žobre, kráčajú davy a nemajú už sily zakričať rázne „kde to zviťazili, kde to k nám prišli, kde to vládnu teraz, keď pravdu, lásku volali sme […]

Ako more sú spomienky, vo vlnách valia sa a divoký vietor veje, bol si v nich vedľa mňa usmiaty, spolu sme kráčali – a teraz tu nikto nie je. Márne sa rozhliadam, putujem v nich z miesta na miesto v čase, zakaždým pritom zomieram, zakaždým zomrieť chcem zase. Volám ťa a môj krik vnútorný bolestne nesie sa tichom, budem ťa hľadať všade na svete aj s mojim […]

Nemeckou veľvyslankyňou na Slovensku je žena. Barbara Wolf. Pôsobí cieľavedome. A podľa životopisu pracuje výkonne – z referentky ministerstva sa vypracovala na veľvyslankyňu. A dokonca verím, že skutočne vlastnou zodpovednou prácou sa dostala kariérne tam, kde je. Predtým pôsobila dokonca v regióne Kurdistan – Irak, takže sa nevyhýba prevzatiu zodpovednosti za […]

Stála som pri bytovke v prednohorskom tichu a tme. Sú špeciálne, tomu rozumejú len tí, ktorí žijú v náručí prírody. Ďaleko od mesta utícha ustavičné hučanie áut, ruch a osvetielkovanie mesta, ktoré nahrádza v dedinách nanajvýš tak ruch miestnej krčmy a sporadické verejné osvetlenie, prechádza pozvoľna do ticha miest, ako je to naše. Ticha a tmy, ktoré možno […]

Slnko hrialo, priezračný jesenný vzduch lákal k modrastým horizontom. Aj napriek teplou náručou objímajúcemu dňu som upratala balkón pred zimou. Muškáty našli miesto vo veľkom kvetináči na schodoch bytovky. Ale majorán i zeler v truhlíku na zemi sú sklom chránené pred chladom. A biele kresielka so stolíkom spolu so mnou veria, že príde ešte pár slnečných dní. […]

Niekedy vidíme to, čo nie je vidieť. Niekedy sa pozeráme, a pritom nevidíme ani to, čo je vidieť. A niekedy vidíme, hoci sa nepozeráme. Naozaj vidieť a vidieť a pozerať sa. Aký je rozdiel medzi týmito slovami? Tak sa na to pozrime. Dívame sa všetci, každý z nás má oči a okrem nevidiacich nimi každý vidí svet, no nie ten istý. Vidíme rozdielne veci v ňom. Lebo sú […]