otvorene

Výnimočné dni roka sú tu zas – s cintorínmi rozžiarenými tisícmi sviečok. Ľudia chodia „na hroby“ a spomínajú na svojich blízkych – niekedy sa z toho pre podaktorých stala akoby povinnosť roznášania vencov vzdialeným príbuzným – musíme odniesť vence aj tam, aj tam a aj tam… No každopádne hroby sú obložené vencami, vonia ihličie. Sviečky […]

Spomienky sladkobôlne plávajú nám dnes pred očami. Vynárajú sa v nich tváre tých, ktorých milujeme a ktorí už nie sú s nami. Odišli kamsi ďaleko – nevieme kam. Len spomienky na časy, ktoré sme spoločne prežili, sú ako malé svetielka v našom srdci. Občas zaiskria, vyvolajú nežný úsmev – a potom nás bolesť zo straty núti zadržať dych. […]

Srdca krvou list oblohe píšem a čas sa mení v striebristý prach, krajinou ticha zúfalo idem a hľadám tajne k nebesám prah, či rebrík možno, chcem stúpať ním kamsi k belasej výške, do hviezdnych stôp, objať ťa, synček, pritúliť si ťa, namiesto teba je tu len hrob. Krv z písmen v liste oblohou steká, z nej v mračnách krvavých krvavý dážď v prívale padá […]

Šedosivé mraky sa sťažka usadili nad lesmi okolo prednohorského kopca. Zbierala som podvečer vysušenú bielizeň na balkóne a očarene som na tú krásu podchvíľou pozerala. Tmavosivá masa oblakov miestami prechádzala do temno-temnej šedomodrej a pôsobilo to tak rozprávkovo hrozivo, až sa mi zdalo, že sa v nich zrazu mihnú obrysy dračieho hradu na brale. Chmáry – […]

Ako u nás kvitnú ruže darebákom všetkého druhu? A prečo vôbec? A dokedy ešte? Ach, toľko otázok – a pozrime sa, aké odpovede na ne dokážeme nájsť… AKO lumpom u nás ruže kvitnú? Nedá sa nič robiť, zákon nám to ukladá – počúvame túto mantru dookola. Lebo darebáci rôzneho druhu odchádzajú z miest, kde narobili darebáčiny a špinavosti nie […]

Je odvážne vidieť krásu sveta stále. Je životne múdre byť odvážny. Je zodpovedné byť životne múdry. Je zrelé byť zodpovedný. Je šťastím byť zrelý. Je šťastné vnímať svet detskými očami i srdcom – a vidieť jeho krásu stále… Vedie nás odvaha ku šťastiu? Či ku vnímaniu krásy sveta? Alebo kam nás odvaha v živote vedie? V živote […]

Kupovala som si dnes v skorom ráne notebook. Ach, tie moje výbery – mala by som si povzdychnúť sebakriticky. No poviem aj pouvažujem teraz o nich. Prezradím aj, ako v živote meníme kritériá výberu… Nuž, tak. Notebook som kupovala vlastne už včera… Ale nenašla som ho nikde. Nebol dostupný. Ráno som sa naň rozhodla aspoň ešte raz pozrieť – […]

Zvona hlas zvučí krajiny tichom, a ja ti šepkám krehnúcim dychom ľúbim ťa, dieťa, chýbaš mi stále, pre moju lásku sú nebesá malé, nesiem ťa v srdci, dlhá je cesta, nádej tu nemá priveľa miesta. Chcem ťa zas objať, privinúť k hrudi, obava kde si zo sna ma budí, nie je ti zima a nie si hladný? Na to mi nedá odpoveď žiadny z mudrcov, vedcov, všetci […]

Dokázali sme to. A tak obrovské ĎAKUJEM poviem v tomto blogu komusi. Pretože niekedy stačí malá kvapka dobra, či jeden jediný podpis – a dokážeme spraviť zázrak. Spomeniem aj ruské medvede a to, ako všetko so všetkým súvisí. No to je dosť, nie? ĎAKUJEM… Nadránom som objavila v maili správu o Tafide. Ja teraz dám správu o stave sveta a kvapke dobra […]

Každý z nás v živote zažíva straty. Zomierajú tí ktorých milujeme, strácame prácu, majetok, zdravie. Ale aj odvahu, dôveru, nádej… Možných strát je v živote naozaj veľa. Ako prežiť stratu – „prejsť dverami“? Tak o tom uvažujem dnes. Zažiť stratu… Nie, nie je jednoduché zažiť stratu. A už vonkoncom nie je potom jednoduché […]