otvorene

Cestujem denne do práce skoro ráno a tak som aj dnes krátko po tri štvrte na šesť vykročila z bytu. Vliekla som sa na zastávku unavene, pretože som písala skoro ráno potrebnú korešpondenciu vo veci vyšetrovania smrti môjho syna Maroška, aby som ju mohla ešte dnes poslať. Autobusová zastávka je pri protialkoholickej liečebni. Kým som čakala na autobus, vynoril sa z […]

Vecí, v ktorých by generálny prokurátor mal konať – a zatiaľ nekoná – dokážeme nájsť (verím, že nie som sama, kto ich vidí) na Slovensku viacero. Dnes venujem pozornosť jednej z nich, ktorá je spoločensky nebezpečná, spôsobuje škodu veľkého rozsahu a doplácame na ňu všetci. Transformované nemocnice nám robia (zasa raz) dlhy na dôchodkovom poistení. A nie […]

Domov Tá tichá pieseň domova v pamäti sa mi odznova vynára z hĺbky času, je mamin dotyk láskavý, čo mierni všetky bolesti, farba jej hlasu, pukoce oheň v kuchyni a polievka sa varí, tá naša veľká biela pec – vždy teplo sme s ňou mali a stará mama pri peci tíško si nôti zase „kde si môj Kriste premilý“, domov cítiť v jej hlase, och, starý otec do […]

Dnes sme zalovili v zásuvke a zaspomínali si spoločne ja a moja dcéra Kika na Karolínu Brustleovú a Podhorie. A tak sme sa rozhodli dať niečo z tých našich spomienok na blog ako spomienku na chvíle, keď sme žili ako šťastná rodina, spolu s Maroškom. Karolínu Brustleovú sme nikdy nepoznali osobne – čo ľutujeme, pretože podľa stôp, ktoré po sebe v čase zanechala, […]

Strýko Džeri hneď na druhý deň ráno zavolal na políciu a nahlásil tetu Marienku ako nezvestnú. Keď prišli policajti, tak zistili, že situácia je zvláštna – a teta Marienka sa snáď prepadla pod zem. Všetko, úplne všetko – oblečenie v skrini, topánky, jej zubná kefka, kabelka, mobil, občiansky preukaz, peňaženka – je doma na svojom mieste. Policajti sa […]

Nie je ľahké byť anjelom. Najmä keď sa ním stanete náhle. V jedno slnečné májové sobotňajšie predpoludnie. Len tak, z ničoho nič. Nečakane. Ako ja. Vždy som si anjela predstavovala ako jemnú a zároveň silnú bytosť. Ochrancu. Nádherné mladé stvorenie v povievajúcom bielom úbore, alebo aspoň v jemných belasých šatách, siahajúcich až po zem. S dlhými, je […]

Ako prvý si to, že teta Marienka zmizla, všimol strýko Džeri, jej manžel. Všimol si to hneď ako vstal, asi okolo pol ôsmej. Ráno o pol ôsmej to strýkovi Džerimu vraj nepripadalo vôbec zvláštne či podozrivé. Zatiaľ sa mu nikdy nestalo, že sa zobudil a tety Marienky proste nebolo. Vždy, keď niekam šla, mu to buď povedala (večer či ráno pred odchodom – ale povedala!), […]

Všetko sa to začalo v jedno pekné, teplé, slnečné augustové doobedie, celkom nenápadne. Vtáčiky čvirikali, psy štekali a sliepky kotkodákali – ako vždy. Poštárka roznášala poštu po domoch – ako vždy. Deti sa hrali naháňačky okolo potoka, občas niekto spadol do potoka,no nikomu sa nič nestalo – ako vždy. Freddy, amatérsky opravár všetkého, rozoberal, […]

Určite poznáte slovenský fyzikálny zákon – „Počet medových motúzov, ťahaných občanom popod nos, je nepriamo úmerný času,ktorý zostáva do najbližších volieb“. A z množstva sľubov, tasených na sobotňajšom sneme Smeru je zjavné, že voľby sa blížia míľovými krokmi. Otázkou je – čo sú to za sľuby a komu sú na Slovensku prospešné. Nápad zaviesť […]

Dni plynú a strácajú sa kamsi do diaľky. Dnes sú to práve tri mesiace od smrti môjho dieťaťa. O pár dní by Maroško mal 15 rokov. Nedožil sa ich. Niekto ho niekde v slovenskom zdravotníctve zabil. Úprimne na úvod ďakujem vám, ktorí prejavujete svoju účasť. Odpovedám všetkým, ktorí zasielate „otvorené“ príspevky (t. j. s vlastným menom) na môj mail […]