otvorene

Čítala som kedysi taký nádejný citát, že keď si niečo silne a úprimne, z celého srdca prajeme, tak že sa nám to splní. Zaspávala som s výhľadom na osvetlený Hrad. A so silným prianím… Myslíte, že mi Hrad dajú, keď si ho tak veľmi prajem? Žartujem, pravdaže, nechcem bratislavský hrad. Postavim si vlastný, krajší, podľa mojej predstavy. Nie, blog nebude […]

Sú rôzne dni. Napadlo mi k dnešku prirovnanie „dni čierne ako vrany“ – ale ja vrany a havrany mám naskladané v srdci. Naozaj neviem ako teda pomenovať deň ako dnešný. A tak vám o ňom poviem… No hej – dnes bol súd za syna… Ďalšie pojednávanie. Konečne po 23 mesiacoch. Fajn – poviete si. Ibaže ešte včera popoludní žalovaná […]

O skutočnom dôvode návštevy amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea na Slovensku vám, milí čitatelia, mali povedať zástupcovia národa, ktorých ste si volili, pravdu. Nuž, ale keď sa nemajú k činu oni, tak o tom teraz poviem pár slov ja. Americká základňa na Slovensku? Plány vojnychtivých vybudovať u nás vojenskú americkú základňu pred časom […]

Nie, nejdem dávať národu návod ako piecť oblátky – oplátkový znamená, že ním chcem oplatiť láskavosť. Ak človek skladá úžasnú hudbu, je to Dar od Boha – a mne tá poslaná ako nádherný dar pomohla ísť minulým piatkom. Koincidenčne… Hm, čím začneme? Na úvod dajme jednu nenáhodne náhodnú koincidenciu, otvorme knihu. „Ako si predstavuješ […]

Bola bystrá, vedela poskladať fakty dokopy. Upíjal som čaj a v mysli som jej analýze prikyvoval. Súhlasil som s ňou nielen ako človek – mal som na to rovnaký názor – ale i ako odborník. A bol som moc rád, že sa trochu rozhovorila. Asi som to však zakríkol, lebo náhle zatíchla. „Ako je to teraz?“ zadíval som sa na ňu skúmavo. Pozrela na mňa zamyslene. […]

Prišla dve minúty pred šestnástou. Citrónovo žltý šál jej vial vo vetre. Kým vstúpila od čakárne, rozvoniaval už ambulanciou v dvoch šálkach bazovo-citrónový čaj. „Dobrý deň“ zastala váhavo vo dverách. „Vitajte, poďte, sadnite si – prosím“ postavil som pred ňu šálku pariaceho sa čaju. Poďakovala, privoňala k nemu. Keď sklonila hlavu k šálke, […]

Ale nie je to ani chlap – o tom bude môj dnešný blog. Chrbtovou kosťou spoločnosti by mala byť morálka… Pravdou je, že morálka spoločnosti je tou hranicou, ktorá by mala ku čestnosti a zodpovednosti tlačiť i tých, ktorých si národ zvolil ako reprezentantov do svojho čela. Keď už oni sami hranicu morálky jasnú a pevnú nemajú. Lenže to by morálka […]

Keď som sa vrátil ku čítaniu, zistil som, že rozčítaný text zostal na kuchynskom stole. Chcel som zájsť preň, no padol mi zrak na ďalšiu časť príbehu – a už som ho nevedel odtrhnúť… Už som si ťa našla… …Automaticky som vytiahla z komory igelitovú tašku, a potom ešte jednu. Položila som ich na kuchynský stôl. Uhládzala som ich povrch […]

Začítal som sa do príbehu. Jeho celý nadpis bol O krave Karole, ktorá mala aj číslo… Karola bola krava. Nie, nemala štyri nohy, rohy, ani chvost a nedávala mlieko. Napriek tomu to bola ozajstná krava (nech vás ten minulý čas nemýli, nič sa na tom do dnešných čias nezmenilo). Mala mobil, facebook, aj ten spomenutý Pokec – a ešte stále aj prácu, […]

Sú v živote dni, kedy obyčajné malé veci vystupujú zo sivého úzadia svojej každodennosti a my sme schopní vnímať ich ako zázrak – týmito slovami majstra slova i myšlienok Rúfusa zo Štyroch epištol k ľuďom sa nám prihovára svet zázračna, ktoré sa vynorí zo škrupinky všednosti. V takej chvíli stačí lúpať si pomaranč, pomaly, pokojne, a po kúskoch si ho […]