otvorene

Často sa na niečo hráme, klameme aj sami seba. Iba trochu vravíme si – ale existujú vôbec veľké a malé klamstvá? Nie, je len klamstvo alebo pravda, nie sú veľké ani malé. Toto bude silná jedenástka, lebo bude o pravde. Pretože v jej závere budem musieť stáť len na jednej strane – vpravo alebo vľavo, len na jednej, definitívne. A nie, na kolenách neznamená […]

Domov je čarokrásne slovo. Je to miesto, kde sa tešíte tak, že zapadnú dvere a svet skončil. V mojich predstavách je to také rodinné hniezdo – miesto pohody, bezpečia a lásky. A hej, pravdaže, je to aj hlboké puto. Takže dnes o domove a o tom, že sa do neho vraciame s tancujúcim srdcom – ako ja dnes, z nemocnice po piatich dňoch… Domov… […]

Medvedica Inga doplatila na to, že na Slovensku sú v radoch tých, ktorí by mali „pomáhať a chrániť“ naozaj kadejakí ľudia. Nuž, dnes v mojom blogu niekoľko pravdivých a tvrdých slov o policajtoch, ale aj o poľovníkoch a štátnej ochrane prírody. Staviam sa na stranu tých slabších, tých čestných, jednoducho za nich kopem a budem kopať. Výkop za […]

Spomienka na starú mamu… Pred vnútorným zrakom sa mi vynára jej postava, so šatkou zaviazanou na dedinsky pod bradou, zásterou prepásanou na šatách a láskavým úsmevom. So striebristými vlasmi, dlhými po plecia, zapínala si ich sponkami a ja som jej ich strihávala hádam od mojich dvanástich rokov. Aj vás zahreje myšlienka na starú mamu pri srdci rovnako ako […]

Teroristické útoky zasa raz naberajú na obrátkach. V Londýne v noci zaznamenali dokonca viacnásobný incident. Fúha, zamrazilo ma – Londýn – je tam práve teraz na dvojtýždennom pobyte moja sestra, šťastná stará mama. Neter žije s rodinou v Londýne, majú mesačnú dcérku… A tak pouvažujme zasa raz o realite terorizmu. No hej, dnešný […]

Záhumnie – poznáte aj vy to čarovné slovo? Dedinské záhumnie – tak práve o ňom bude reč v dnešnom blogu. A hej, ako vidíte – vrátila som späť jedenástku Čas detstva, dopíšem ju, pretože nie som zbabelec a nebudem na kolenách, až do konca budem stáť… Ale poďme k tým záhumniam… Záhumnie… Jedno z najkrajších slov […]

Medvedicu Ingu dnes zastrelili. To bolo to posledné, čo som dnes potrebovala počuť. Vlastne som to vedela, len čo som v dnešnej Pravde videla titulok „Za chyby ľudí asi zaplatí medvedica životom“. V tom je ťažké to „bremeno, ktoré nesieme“ my intuitívci. Že presne vieme. Dnes v mojom blogu krátko a tvrdo o medvedici Inge, aj o zodpovednosti za […]

Drobné rúčky, ktoré sa vás držia okolo krku, a zároveň i za srdce. Nežný dôverčivý úsmev, ktorý by ste za nič na svete nevymazali nejakým klamstvom či bezohľadnosťou. Nadšením žiariace oči, kvôli nim by ste vyliezli i na sklenený vrch po tri citróny. To sú naše deti. Takže, áno, dnes ráno v mojom blogu o deťoch ku Dňu detí. Dieťa… Prvý […]

Záhradu milujem – je to čarokrásny svet. Plná záhadných zákutí, tajomných pokladov a objavov, ktoré sa odkrývajú zvedavým detským očiam. S kľukatými chodníkmi, za každou zákrutou sa otvára nová perspektíva. Ach, áno, záhrada môjho detstva – ožije opäť na chvíľu v mojom dnešnom blogu. Záhrady milujem od detstva… Mali sme obrovskú záhradu, […]

Slovo „úprimne“ podľa slovníka cudzích slov znamená bez pretvárky, otvorene, ale aj skutočne, pravdivo, naozaj, nefalšovane. Býva teda spojené s niečím silným a intenzívnym, prenikajúcim nielen pod kožu, ale kdesi hlboko – žeby až k srdcu? No dobre, nebudem dnes obranne ironizovať, na chvíľu naozaj odtiahnem záves v mojom záverečnom jedenástkovom – a teda […]