otvorene

Nemyslíte si, že by sme šli rozoberať Hemingwaya a jeho slávne protivojnové dielo, ktorého názov parafrázujem, však? Nuž, trochu možno aj áno, je to inšpiratívne dielo. Ale tento blog bude hlavne o odpovedi na základnú otázku z názvu blogu – takže o bordeli v slovenskom zdravotníctve. A o nehanebnom prístupe štátu ku obetiam pochybení lekárov. […]

Na ceste životom nás sprevádza smrť. Všadeprítomne, kedykoľvek prichádza. Nie je jednoduché sa s touto predstavou vyrovnať a prijať smrť ako neoddeliteľnú súčasť svojho života. Bojíme sa o smrti často aj uvažovať, nie to ešte aj hovoriť. No áno, takže kontroverzná téma. Dnes v mojom blogu o smrti, jej vnútornom prijatí a kadečom, čo so smrťou súvisí. […]

Život nás naučí mnohému. Čo všetko v ňom pochopíme? Učíme sa rozumieť tomu, čo je v ňom naozaj dôležité. O tom môj dnešný blog. O veciach života… Ach, áno, postupne ich poznávame. Všetky tie veci, ktoré majú význam. Niekedy nám môže pripadať, že ich je len niekoľko – a inokedy, že ich je nekonečno. Možno to, čo je naozaj pre náš život […]

Žiadali ste niekedy Boha o odpoveď? Chceli ste, aby vám odpovedal na otázky, ktoré vás trápia? Veď aj ja. V tejto jedenástke budem uvažovať práve o tejto téme. Osemnástka… Včerajší deň – osemnáste narodeniny môjho syna – sa pre mňa niesol v spomienkach na moje dieťa. Pred očami sa mi mihali obrazy z nášho života, ponárala som sa […]

Parafráza v názve je o rozdiele toho, čo videl ako víziu budúcnosti Fučík – a čo vidím ja. No hej, jedenástkový – a záverečný – blok o krajine chcela som ju nazvať oveľa razantnejšie, ale načo? Múdri rozumejú i tak, a tým hlúpym by to k zmúdreniu nepomohlo. Takže teraz tým najmúdrejším došlo – dnes som drak, šľahám krídlami a chŕlim […]

Krajinu oblakov milujem hlboko a hlboko, ale veď to viete. V mojej duši plávajú oblaky. O nich a aj o svete, nad ktorý plávajú, tento dnešný blog… Deň plynul… Nebom plávajú oblaky už od skorého rána. Biele nezbedné barančeky sa v priebehu dopoludnia zmenili na huňatú perinu, pokrývala veľkú časť oblohy, a len kde-tu ňou presvitala sýto […]

Čas objíma krajinu i nás. Čo to objatie znamená, o tom dnes pouvažujem. Krajina a objatie času… Krajina sa mení – niekedy prichádzame na miesta, ktoré nám prirástli k srdcu a sledujeme ich premeny v čase. Niektoré krajine prospeli, rozkvitla nimi a skrásnela, iné zmeny zasa rozbíjajú ten náš pôvodný obraz, nosený kdesi hlboko v srdci, a nepáčia sa […]

Takže v dnešnom blogu, jemne veselom, malé nazretie spoza rohu – len tak, ako to u nás chodí – možno niekedy, občas, skoro vždy. Dnes je to skrátka o krajine môjho srdca… O mojej rodine a iných zvieratách… Veď hej, je i Durrellova kniha, presne s týmto názvom. Durrella parafrázujem rada – moc ho milujem. A jeho spomenutú knihu mám v češtine […]

Kraj nášho srdca je obvykle spojený pupočnou šnúrou s našim narodením. Rodisko. Alebo kraj, kam nás život zavial a my sme k nemu prirástli svojim srdcom. Poznám obe verzie príbehu…. O rodisku i kraji nášho života dnešný blog. Rodisko… Mala som v detstve trojité šťastie. Vyrastala som pod Tatrami, na dedine a v dome so starými rodičmi. To viete, […]

Chcieť byť dobrý je polovica dobra. Presnejšie povedané „veľkou časťou dobra je chcieť stať sa dobrým“ – tak to povedal Seneca, a tomu verím, pretože je to môj obľúbený filozof. Hm, záverečný jedenástkový blog – píšem v ňom o dobre v nás a o tom, ako môžeme byť dobrí. Byť dobrý… Je to rozhodne viacvýznamové slovo – […]