otvorene

Medvedicu Ingu dnes zastrelili. To bolo to posledné, čo som dnes potrebovala počuť. Vlastne som to vedela, len čo som v dnešnej Pravde videla titulok „Za chyby ľudí asi zaplatí medvedica životom“. V tom je ťažké to „bremeno, ktoré nesieme“ my intuitívci. Že presne vieme. Dnes v mojom blogu krátko a tvrdo o medvedici Inge, aj o zodpovednosti za […]

Drobné rúčky, ktoré sa vás držia okolo krku, a zároveň i za srdce. Nežný dôverčivý úsmev, ktorý by ste za nič na svete nevymazali nejakým klamstvom či bezohľadnosťou. Nadšením žiariace oči, kvôli nim by ste vyliezli i na sklenený vrch po tri citróny. To sú naše deti. Takže, áno, dnes ráno v mojom blogu o deťoch ku Dňu detí. Dieťa… Prvý […]

Záhradu milujem – je to čarokrásny svet. Plná záhadných zákutí, tajomných pokladov a objavov, ktoré sa odkrývajú zvedavým detským očiam. S kľukatými chodníkmi, za každou zákrutou sa otvára nová perspektíva. Ach, áno, záhrada môjho detstva – ožije opäť na chvíľu v mojom dnešnom blogu. Záhrady milujem od detstva… Mali sme obrovskú záhradu, […]

Slovo „úprimne“ podľa slovníka cudzích slov znamená bez pretvárky, otvorene, ale aj skutočne, pravdivo, naozaj, nefalšovane. Býva teda spojené s niečím silným a intenzívnym, prenikajúcim nielen pod kožu, ale kdesi hlboko – žeby až k srdcu? No dobre, nebudem dnes obranne ironizovať, na chvíľu naozaj odtiahnem záves v mojom záverečnom jedenástkovom – a teda […]

Začiatok horúceho dňa sa ohlasuje dnes už skoro ráno aj u nás v horách. A ja v mojom blogu uvažujem o tom, aký ten dnešný deň bude pre mňa… Ešte včera… Stáva sa pomaly tradíciou, že cestou z Blavy v autobuse plačem. Premietala som si kadečo tou cestou – necestou, skutočne nič v živote nie je náhodné – a zjavne ani to, že cestujem domov […]

Naozaj, naozaj, naozaj – sú to silné slová. Čo máme v živote také naozaj, naozaj, naozaj – uvažujete o tom niekedy? No hej, ja o tom uvažujem práve teraz. V dnešnom blogu o tom, čo je v mojom živote naozaj, naozaj, naozaj dôležité Čo by som v živote chcela naozaj, naozaj, naozaj… nájsť niekoho kto mi bude pozorne načúvať kto ma bude pokladať […]

Na okenný rám zosadol vtáčik, Krehký a zvláštne dojímavý. Zaštebotal, zvedavo pozrel na Teba. Odletel. Otvoríš okno a nastavíš tvár dňu. Dych sa ti zatají, pretože svet je prekrásne miesto Privrieš oči, vietor šumí v korunách stromov, cítiš jeho závan na tvári ako dych neviditeľnej bytosti. Otvoríš oči a nebom plynú oblaky, na oblohu vychádza slnko. Zhlboka sa […]

Dni si skladáme z okamihov, ktoré ukladáme do pamäte. Skladáme ich ako do skrine do nášho vedomia, podvedomia, alebo aj nevedomia. Vieme sa k nim vrátiť, niekedy vedomo, inokedy ich možno z pamäte i po veľmi dlhej dobe vyvolať inak (odborne, hypnózou). Ja sa snažím tie pozitívne čriepky končiaceho dňa vždy večer vytiahnuť na chvíľu. Mám zrakovú pamäť, takže si […]

Vlny mora bili o breh ostrova. Rozsýpali biely piesok zo strany na stranu, zhŕňali ho a opätovne rozsýpali… Belasobelasý vták v lúčoch ranného slnka ležal stále nehybne. Lúče vychádzajúceho slnka ho pohládzali. Vietor mu jemne povieval perím, zasýpal ho lupeňmi červených kvetov šíriacich omamne sladkú vôňu. Nakoniec sa pohol. Otvoril oči. Posadil sa. […]

Hm, dnes som uvažovala o osude a osudovosti. Vlastne po celý deň mi prichádzali aj také veci z rôznych strán, ktoré presne s touto témou súviseli. To pred zajtrajším odchodom do Bratislavy, premieľam niektoré veci v hlave. Takže dnes tú osudovosť domeliem. Osudové udalosti… Mnoho udalostí nám prichádza do života ako osudové zmeny, ktoré náš život […]