otvorene

Najnovší hit slovenskej spoločnosti by malo byť toto dielo. S podtitulom Čierna kniha slovenských nemocníc ju 7.5.2019 odovzdali študenti medicíny premiérovi SR.

Pozrieť si ju môžete na tomto linku

http://srvs.eu/2019/05/07/cierna-kniha-slovenskych-nemocnic-kniha-plesni/?fbclid=IwAR122gEgM8qeJnjpavpePfdUqHZsyA5fQx8TwyMak0lT_bDf2xCTyJQV

Problémom podľa mňa nie sú len plesne – ale hlavne ten pocit ľahostajnosti a výhovorkovania, ktorý takúto hrôzu v zdravotníckych zariadeniach sprevádza. Známa mantra „nie sú peniaze na nič, ani na platy, ani na materiál, ani na budovy“ sprevádza toto postupné upadanie a k tomu sa pridružuje ďalšia mantra „nie sú ľudia, sme radi, ak niekoho máme“.  A tak som skutočne zvedavá, nakoľko rázne začne premiér Pellegrini konať.

Ach, áno, objavili sa už aj prvé ohlasy nemocníc – ozvala sa na sociálnych sieťach nemocnica v Žiline, vraj plesne sú u nich len v podzemných chodbách. Pravdou je, že v niektorých nemocniciach je to „lepšie“, v iných horšie, plesne sú kade – tade v priestoroch nemocníc. Je podľa mňa dobré, že o tom začali študenti hovoriť a že to medializujú – a na adresu Žiliny dodám, že nikto z nás nie je slepý, ani padnutý na hlavu, aby nevidel rozdiel medzi podzemím a čakárňou, či nebodaj ambulanciou. Stratiť dobré meno môže nemocnica skôr prístupom k riešeniu problému, ako samotným výskytom problému – to vám môžem ako obeť pochybenia lekárov garantovať. Lebo nejaký problém sa vyskytne všade, no nesmie si človek pred nimi zakrývať oči.

Rozumiem nespokojnosti študentov – kto  z nás by chcel tráviť čas v plesnivých priestoroch na pracovisku? Ak je dosť peňazí na nákup predražených amerických stíhačiek, potom je dosť peňazí i na dôstojné podmienky pre študentov medicíny. A rovnako aj pre pacientov, ktorým v takýchto priestoroch majú prinavracať zdravie – no podľa mňa je pravdepodobnejšie, že by ich mohli doraziť nemocničnými, tzv. „nozokomiálnymi“ nákazami. O tých som v súvislosťou so slovenskými nemocnicami a pacientmi už pár slov povedala pred časom

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2016/11/09/otvorene-8-hanba-slovenska/

a aj tu

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/08/19/svetlo-a-tiene-11-ako-nas-okradali-a-koho-za-to-zavru/

alebo tiež tu

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/11/20/nuz-5-nase-stretnutie-s-ministerkou-zdravotnictva/

Som zvedavá na to, čo sa pohne dopredu – lebo podľa mňa pohyb dopredu nie je zbierka výhovoriek, prečo to tak máme, ale východisko – kedy súčasný stav zmeníme.

Riešením nie je ani odvolávanie riaditeľov nemocníc, ktoré avízoval Pellegrini, ak ku zmenám nedôjde. Pre mňa riešenie znamená, že si zdravotníci uvedomia, že takto to prostredie vyzerať nemôže – že nám v nemocniciach schátrali steny niektorých priestorov a rovnako schátrali aj srdcia niektorých zamestnancov – že zľahostajneli voči pacientom, a jediné riešenie pre nich je hľadať výhovorky, či pokladať tento zúfalý stav „za svoje právo“ (s mantrou „je málo peňazí i ľudí“).

Plesnivé steny sa nakoniec premaľujú – a ja verím, že to po medializácii ani nepotrvá dlho. Ale kto prebieli plesnivé srdcia podaktorých zdravotníkov, ľahostajných ku ľudskému utrpeniu, ktoré by mohli a mali zmierňovať svojim prístupom ku pacientom???!!

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/11/17/nuz-3-nie-vsetci-zdravotnici-su-darebaci/

Chcem veriť, že podobne ako študenti našli v sebe silu zabojovať za odplesnivenie priestorov nemocníc, nájdu v sebe aj silu zabojovať za odplesnivenie sŕdc. Za zmenu v prístupe k pacientom. Lebo bez pacientov, bez ich dôvery a spolupráce, im tie prebielené nemocnice budú nanič.  Aby sa pridali ku výzve doktorky Elekovej, ktorú pred časom uverejnila – na odsúdenie názorov, ktoré hovoria o menšej hodnote života človeka s postihnutím.

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/09/23/cas-srdca-5-hanbit-sa-za-to-ze-som-lekarka/

A že zaujmú aj postoj voči nedôstojnému prístupu tých, ktorí po pochybení namiesto čestného prevzatia zodpovednosti za svoju chybu nechávajú jej následky niesť obete…

Elena  7.5.2019