Založ si blog

Dych pravdy 4. – Listy vo vetre. ..

 

Jesenné slnkom zaliate popoludnie pôsobilo zdanlivo idylicky. Vietor však rozvieval listy, keď sme sa vracali z práce domov. Pri Muráni pri ceste poskakovali dve deti a hrali sa s letiacimi listami.

To, že nejde o bežnú jesennú scenériu, prezrádzala zeleň listov. Neboli ešte jesenno – zlato – červené, vietor ich strhával zo stromov. Vírili v divokom tanci, tak ako moje myšlienky po konštelačnom bratislavskom víkende.

A tak niečo o dnešku…

 

Listy niesol vietor…

V jednej chvíli sa mi let listov zdal symbolický – hnal ich neviditeľný vietor, zmietal nimi a predsa zdanlivo tancovali vzduchom, pôsobili tak slobodne. Vyššie v horách šumeli koruny stromov akosi pokojnejšie, no rýchlo som pochopila, aké je to iluzívne – popri ceste ležalo už popílených zopár stromov, ktoré vietor zvalil.

Paradox liečivej sily dnešného vetra som si v tej chvíli intenzívne uvedomovala – ničil, padali viaceré oslabené, staré a choré stromy v lese, no zároveň tým prečistil les. Vytvoril priestor niečomu novému. Nuž, zmena je neľahký a často aj bolestný proces – no ak je „v smere vetra“, uzdravuje.

 

Jednu malú koincidenciu, prosím…

Vrátila som sa k tomu pocitu teraz večer, keď som konečne usadená v teple postele. Chvíľu som si spievala tichučko ikaro (moju šamanskú pieseň života) a chvíľu som uvažovala o tom popoludňajšom pohľade na les, ako sa dobro a zlo prelínajú.

Ikaro nieslo moju vďaku Zámeru sveta, lebo uchoval strom pri našej bytovke. Pri mojom návrate z práce popoludní ho vietor kymácal tak, že som si ho pre spomienku odfotila s presvedčením, že zrejme vietor odčesne niektorú z vetví. No odolal, a teraz vietor utíchol, snáď to náš dub ustál…

Hm, ani som si nikdy doteraz neuvedomila, že z istého uhla pohľadu tvoria akoby bránu tie dva staré duby, sú prekrásne, však?

 

Aby som odklonila myšlienky od konštelačiek z víkendu (aby priniesli zmenu, potrebujú nerušene klíčiť ako semienko v zemi), otvorím náhodne nenáhodne nejakú knihu. Uvidíme, akú tému nám dá.

„Nesmiete zaspať výzvy, ktoré pred vás život stavia“.

No to mi čosi hovorí, je to napomenutie – zaliezla by som totiž teraz najradšej do orechovej škrupinky a tam spala v bezpečí dlho, najlepšie stále. Žiadne sklamania, žiadne zrady, žiadne ohrozenia ani bolesť, bezpečie škrupinky. Kniha hovorí o „malej vôli“, našej ľudskej, ktorou by sme chceli riadiť svoj život – a „veľkej vôli“, ktorej by sme sa mali odovzdať.  Odpovedá na to čo mi víri hlavou tak presne, až sa mi žiada zvolať – no tak, nečítaj moje myšlienky. Zámer sveta sa len ticho smeje, lebo sa ma snažil včerajškom upokojiť, keď mi dal pocítiť na chvíľu „to, čo prichádza“ – a ja cítim zmätok z takej silnej a hlboko pokojnej energie i zvláštny pocit bezpečia, ako keď konečne dorazíme z ciest domov. A tak mi víria hlavou otázky „prečo a ako a …?“, hoci by som mala uvoľnene poddať vetru osudu –ale to sa ľahšie povie ako zrealizuje.

Otvorme preto ešte nejakú knihu. No dobre – tak to máme aj v kečuánčine „Llapanta saqesun  k´ančajpa makinpi jajk´aqpas saqewasunchu“ a znamená to, že „ponechajme to všetko v rukách svetla, ktoré sa nemýli“. Hm, to je jednoznačné.

 

Ach, áno, aj my sme ako listy hnané vetrom…

 

Elena   30.9.2019

 

 

 

Iba ja 9. – Naozaj vidieť. . .

25.09.2021

Ručanie jeleňa sa nieslo podvečerom. Ozvena v prednohorskom tichu zosilnila jeho hlas, dunel akoby jeleň bol tu medzi stromami. Ozýval sa mu sok niekde v diaľke na protiľahlom svahu. Obloha číra, len s drobným bielym obláčikom. Slnečné lúče prenikajúce pomedzi stromy zlátili krajinu s pozvoľna padajúcimi listami. Krúžili pochabo v dychu vetra. Ach, jeseň je tu – [...]

Jednou ranou 8. – Prezidentka Čaputová potrebuje okuliare?

24.09.2021

Ach, som dnes milá a mierna. Prezidentke treba asi okuliare, lebo ďalekohľad – ten zjavne má. Vidí aj tie najmenšie porušenia ľudských práv – lenže v iných krajinách. Krajiny OSN musia podľa nej podporovať ľudí, ktorí sa dožadujú dodržiavania svojich základných práv, vrátane slobody prejavu alebo zhromažďovania. “Občania musia mať možnosť tieto [...]

Jednou ranou 7. – Tri z piatich. . .

23.09.2021

Nie,nie, prevzatie zodpovednosti sa v tomto štáte nenosí… A hej, viac ako tri z piatich… V minulom blogu som sľúbila dať ešte pár slov v súvislosti s Matovičovým výrokom, či majú zodpovední donekonečna doplácať na nezodpovedných. Príkladov je v tomto štáte vo vzťahu ku korone a súčasnej situácii viac ako dosť – šíritelia nákazy a v prvom rade [...]

Izrael, valcína, očkovanie

ONLINE: Rôzne skúsenosti zaočkovaných krajín. Izrael sprísňuje, Nórsko uvoľňuje

25.09.2021 07:30

Tretia dávka vakcíny, sprísnenie opatrení voči neočkovaným učiteľom. Izrael znepokojuje rast počtu úmrtí. Naopak, Nórsko si bude užívať voľnosť.

Miroslav Kollár, Juraj Hipš

Strana Spolu si volí nového šéfa. Každý ju chce ťahať inam

25.09.2021 07:00

Jeden z kandidátov verí, že strana Spolu má priestor na samostatnú existenciu, ďalší si myslí, že sa treba spojiť s Progresívnym Slovenskom.

Juraj Hipš

Hipš: Jedinú cestu vidím v spolupráci s Progresívnym Slovenskom

25.09.2021 06:45

Bývalý predseda strany Spolu Juraj Hipš, ktorý na tento post opäť kandiduje, si myslí, že rozdiely medzi Spolu a Progresívnym Slovenskom sú minimálne.

Miroslav Kollár

Kollár: Zlúčeniu Spolu a Progresívneho Slovenska hovorím nie

25.09.2021 06:45

Podľa kandidáta Miroslava Kollára, ak by chcel ísť do Progresívneho Slovenska, urobil by tak už na jar a nie teraz - okľukou cez Spolu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,161
Celková čítanosť: 5583586x
Priemerná čítanosť článkov: 2584x

Kategórie