Kolíková a Žilinka musia zasiahnuť, povedal právnik Peter Vačok.
Nie že by nemal pravdu. Generálny prokurátor Žilinka aj zasiahol, ale zrejme zjavne neúspešne, podľa vyjadrenia toho právnika, ako to uvidíte o chvíľu v mojom blogu.
Misska Kralevich, teda bývalá misska, zrazila mladučkú gymnazistku. Dokonca na prechode. Dievčina zomrela.
Ach, veď to už bolo dávno, poviete si – prečo o tom píše?
O chvíľu sa dozviete.
Právnik zastupujúci jej rodinu to pomenoval konečne. Otvorene, nahlas, verejne.
Je to podľa mňa prelomový okamih.
A tak o ňom teraz poviem. Vytiahnem klamstvá za uši, vreštiace a ušpinené zasa raz na svetlo v tomto štáte.
Lebo smrť nie je koniec, veru nie, smrťou nič nekončí. Je to len začiatok cesty…
Zomrela gymnazistka. Dievčina, ktorá mala život pred sebou. Nie, nebudem písať, že bola krásna, milá a múdra, lebo to by znamenalo, že iba krásnych, milých a múdrych nemožno u nás beztrestne nedbalo usmrtiť.
A jej rodina žije s bolesťou a kráča cestou, snažiacou sa o spravodlivé objasnenie prípadu. O spravodlivé potrestanie vinníčky. O spravodlivosť pre Linh.
A zrazu zisťujú, aká je cesta ku spravodlivosti v tomto štáte hrboľatá a krivá.
Pokrútenejšia ako paragrafy, ktoré ju majú zastupovať.
Právnik Peter Vačok zastupujúci rodinu Linh poukázal na neprimerané naťahovanie dĺžky trestného konania v článku v linku
Peter Vačok povedal „Nevyčítam vyšetrovateľovi, ktorý je zodpovedný za praktickú realizáciu tejto trestnej veci postup, ale je spoločenský neprípustné, aby v takých závažných veciach, ako je trestné konanie, sa na posudky nevyhnutné pre tento proces dokazovania čakalo niekoľko mesiacov
Do tohto prípadu vstúpil generálny prokurátor Maroš Žilinka, a policajný šéf Peter Kovařík, ktorý nechal preveriť postupy všetkých, ktorí sa na riešení podieľajú.
Aj pozornosť šéfov sa minula účinku.
K nehode, pri ktorej LInh zomrela, došlo koncom septembra minulého roka. A právnik pokladá tie lehoty za neprimerané. V tom článku právnik Peter Vačok tvrdí, že generálny prokurátor v spolupráci s ministerkou spravodlivosti by mali v tejto oblasti urobiť nápravu.
„Nie je možné, aby spoločnosť bola vydieraná znalcami, sudcami a súdnymi lekármi, ktorých je nedostatok a nestíhajú požadované lehoty. Spomínam si, keď som pôsobil ako vyšetrovateľ, bol som prítomný pri súdnej pitve, kde mi hneď dvaja znalci vysvetlili príčinu smrti, mechanizmus vzniku zranení, dostal som hneď po pitve predbežný nález a do 7 – 10 dní som mal posudok v rukách. Dnes naň čakáme mesiace, a občas aj rok, čo je neprípustné,“ konštatoval odborník.
A teraz sa pozrime, ako sa v tomto štáte dostávajú ku spravodlivosti obete pochybení lekárov.
Ešte ťažšie ako obete dopravných nehôd papalášov. Lebo kto si chce rozhnevať lekárov vo svojom okrese? Žijú tam policajti, vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia. Každý z nich potrebuje so svojou rodinou ošetrenie u lekára. A tak spravodlivosť pre obete pochybení lekárov sa zdá niekedy nedosiahnuteľná i v prípade evidentne nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorá zavinila smrť dieťaťa. Vyšetrovanie sa vlečie, znalecké posudky sa vlečú, dokumentácia sa záhadne stráca alebo falšuje, kopia sa klamstvá a zastrašovanie obetí.
Obetiam dochádzajú sily, peniaze, nádej.
Samotní lekári často falošne kolegiálne kryjú kolegu, ktorý pochybil – „veď dnes ty a zajtra ja možno“… Neviem ani o jedinom prípade, kde by sa lekár po pochybení zachoval čestne, priznal si chybu a ospravedlnil sa za ňu obetiam pochybenia.
A obete pochybení lekárov žijú s bolesťou zo straty blízkeho, a so stupňujúcim sa zúfalstvom z nemožnosti dočkať sa spravodlivého riešenia celej veci.
ROKY až desiatky rokov. Tak ako v prípade pani Anny.
A ako som napísala v mojom blogu, kde spomínam prípad českého vraha, ktorý v nemocnici masakroval,
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/12/18/hrejivo-10-stvrtstorocie/
skutočne mám obavu, že pri postupoch štátu a jeho inštitúcií, ktorým sú vystavené obete pochybení lekárov, raz niektorá z nich vezme spravodlivosť do vlastných rúk a skončí to tragicky. Alebo niektorá z obetí ublíži sebe. Veď dokážete si predstaviť, že vám niekto zaviní smrť blízkeho, vy nesiete dôsledky toho činu na svoj život ťažko a bolestne po celé roky a viac ako štvrťstoročie sa neviete dovolať spravodlivosti?
Je to hazard tejto spoločnosti, správať sa nečestne voči ľuďom, ktorým nejakým spôsobom ublížila. A hnusná neúcta voči nim. Myslím, že skôr či neskôr na to spoločnosť doplatí.
Pomenovali sme desivosť situácie v otvorenom liste premiérovi slovenskej republiky, my mamy detí, ktoré zomreli v dôsledku závažného pochybenia lekárov – a zmenilo sa iba málo.
Obete stále čakajú na posudky po dlhé mesiace až roky.
Fúkanie do púpav 2. – Tretí a posledný otvorený list premiérovi. . .
Lekári po závažnom pochybení s následkom smrti pacienta pracujú ďalej – aj po potvrdenom pochybení, ktoré pomenuje vyšetrovaním Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Hoci by bolo správne, aby podobne ako je to v slovenskom školstve, nemohli po obvinení pracovať až do ukončenia celej veci. Boli by tak zainteresovaní, aby sa veci nevliekli a prípad sa uzavrel čo najskôr.
Dali sme celý rad návrhov na zlepšenie situácie my mamy detí, ktorí neprežili starostlivosť v slovenskom zdravotníctve, lebo im nebola poskytnutá správne. Bojujeme za to, aby nezomierali i vaše deti. Aby ľudia v slovenskom zdravotníctve zbytočne nezomierali.
V tomto štáte neexistuje žiadny prípad, v ktorom by lekár bol za závažné pochybenie s následkom smrti pacienta, odsúdený nepodmienečne.
Treba o tom hovoriť otvorene, a treba pochybenia riešiť čestne, v prospech obetí týchto pochybení. Lebo v tomto štáte sú to práve ony, kto nesie dopady situácie celoživotnee.
Je potrebné oddeliť zrno od pliev. Sú lekári a sestry, ktorí konajú obetavo a láskavo, sú odborníkmi. A potom sú aj tí, ktorí pochybili.
Hej, cesta obetí za spravodlivosťou je v tomto štáte posiata kvapkami krvi. Ich krvi.
Je to niekedy cesta bez konca, zdá sa.
Generálny prokurátor i Kolíková by mali veru konať…
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty