V úsvite dnešného skorého rána sa nebom tiahli tmavomodré oblaky a popŕchalo. No na obzore sa temnotou prebíjala červenoružová žiara. Slnko vyjde, povedala som si, videla som ho srdcom.
A vyšlo.
Vidieť naozaj znamená vidieť srdcom. Málokedy v blogu poodtiahnem záves k tomu čo ma zaujíma naozaj za dymom politických tém.
Ale dnes je taký deň.
Príbeh mamy, ktorej sa narodil syn bez rúk a nôh vám teraz ukážem
„Pro Maxíka nejsem jen maminka. Jsem jeho ruce i jeho nohy. Pomáhám mu se vším, co ostatní děti postupně zvládají samy. Pomáhám mu jíst, pít, oblékat se, koupat, přemisťovat i objevovat svět kolem sebe. Vymýšlím, jak mu upravit hračky, aby je mohl co nejvíce používat sám,“ svěřuje se. I přes obrovskou námahu jí ale úsměv jejího syna dodává sílu. „Když vidím, jak se snaží, jak se směje a jak má radost z každého pokroku, vím, že to všechno stojí za to. Nechceme, aby jeho život byl jen o tom, co nemůže. Chceme mu ukázat, co všechno může. Proto každý den cvičíme, učíme se, hledáme nové možnosti a nevzdáváme se.“
Maxík potrebuje pomoc, bionické ruky poisťovňa mu neuhradí, rodina na ne peniaze nemá
Snažia sa cez zbierku získať peniaze na tie bionické ruky, aby mohol jeho vývin napredovať čo najviac a prosia ľudí o pomoc cez zbierku.
A i tu sa našla marha, ktorá napísala
Myslím si,že roboticke ruce bude potřebovat i až bude větší, to pak maminka bude chtít dokola jednu sbírku za druhou?
Na moju otázku, či by mal chlapec počkať do 21 rokov, kedy mu už hádam ruky neporastú, alebo postačí len do 18, neodpovedala.
I tento prípad je na zamyslenie. Je tiež síce z Česka, ale to len preto, že nechcem dookola písať o tom ako bludne posudzujú autistov i u nás
https://www.instagram.com/reel/DT0xnQKk84j/
A je tragédiou, ak štát nevyčlení dostatok peňazí na dôstojný život autistov a ich rodín
Je smutné, že sa rodičia musia doprosovať pomoci a spoločnosť nenájde peniaze na riadnu pomoc postihnutému dieťaťu, keď dáva také obrovské peniaze na kriminálnikov – opakovane vám v blogu pripomínam, že napríklad u nás náklady v base v Trenčíne sú 226 eur denne na jedného takého lumpa (presnejšie v minulom roku také boli, každoročne rastú).
Naozaj by sme v spoločnosti nemali prehodnotiť priority?
Ľudia sa niekedy k takýmto rodinám správajú kruto, ako uvádza príbeh rodiny s postihnutým synom zo zahraničia
„Lidé psali, že bylo kruté vůbec to dítě mít. Že nebude mít kvalitní život, ale to prostě není pravda.“ Maminka i tatínek jsou odhodlaní ukázat světu něco jiného. „Chceme být hlasem, který pomáhá normalizovat odlišnosti. Chceme ukázat, jak Bryson roste a že může dělat, co bude chtít.“
Veru, niekedy kvalita života človeka s postihnutím i ťažkým, ak je imobilný a má veľa zdravotných obmedzení, môže byť lepšia ako kvalita zdravého človeka, ktorý si svoj život neváži, zdravie si humpľuje a nič ho nebaví. Človek s postihnutím sa môže tešiť na každý deň života a žiť ho zmysluplne a zaujímavo, aj prospešne pre iných.
Tu som písala o takom príklade, moc a moc rada má brošničky od nich a verím, že nie som sama, kto si ich u nich kupuje
Písala som o tom už párkrát, napríklad tu
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/11/02/slniecko-10-nezna-a-silna-ako-zivot/
že byť telesne zdravý nemá rovnítko byť šťastný a ani žiť zmysluplne.
Je to náročná situácia v živote, no i obrovská šanca pre rodiča takáto životná skúsenosť. Pekne to povedal otec chlapca z tohto príbehu
Tyler, který pracuje jako kadeřník, dodává: „Být Brysonovým tátou mi dalo nový pohled na bezpodmínečnou lásku. Udělal bych pro něj cokoli. Zaslouží si být milován a přijímán – a to je náš hlavní cíl.“
Pritom z racionálneho aj emocionálneho hľadiska je pre spoločnosť ďaleko lepšie, ak sa narodí takéto dieťa ako lump s rukami i nohami zdravými, alebo i nadpriemerne inteligentný, ale totálne ujetý a nebezpečný pre svoje okolie tak ako dvojvrah zo Spišskej Starej Vsi. U neho asi o bezpodmienečnej láske rodičov ťažko hovoriť, lebo po tomto jeho čine „sa ho zriekli“, podobne ako u toho spartakiádneho vraha, kde mama novinárom i pred ním po väzbe hovorila, že ho mali radšej popraviť. Určite si to môžeme myslieť a priať si my ostatní, lebo urobili obaja hrozné veci, no matka by mala byť človekom, ktorý stojí pri vás celoživotne pevne napriek všetkému.
Rodičia postihnutých detí nie sú anjeli. Sú to úplne obyčajní ľudia, ako to vystihol tento článok
https://www.somzdediny.sk/2025/09/22/aky-je-rodic-ztp-dietata/
No prijali svoj životný záväzok zodpovedne.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty