Vo chvíľach ako je táto myslím na oblohu na svitaní. Keď chcem zahriať svoje srdce a rozfúkať únavu. Vtedy mi pomáha obloha pred vnútorným zrakom. Preháňajú sa ňou oblaky i vietor, a vychádzajúce slnko ju prežaruje nežne a krehko. A tak dám ešte zopár neskorých nočných – vlastne už skorých ranných – slov o oblohe… Zázračno oblohy… […]
Pokračovanie článku