otvorene

Lícami tečú drobné kvapky dažďa. Si tu i nie si, šepká ticho každá, hľadám ťa stále a neviem ťa nájsť. Krajinou srdca smutne šumí dážď. Do ticha volám – kde si, syn môj, kde si, to, že tu nie si, ma nekonečne desí, smrť životu zas náhle dala mat, pridala ranu do krajiny strát. Daždí sa vonku, v srdci kvapky klopú, a ja tak márne […]

Po našom minulotýždňovom stretnutí s premiérom sa médiami valili informácie o jeho ráznom vyhlásení, že má nastať v zdravotníctve náprava. Nevyjadrovala som sa k tomu, lebo moja dôvera má teraz pevné hranice – presvedčia ma len činy, nie akokoľvek pekné slová. No páčilo sa mi, že rezort spravodlivosti i zdravotníctva začali konať v prospech zmeny […]

Dorozvodované?“ opýtal som sa, pozorne sa na ňu dívajúc. Prikývla. „Áno, konečne. Nechcem byť nijako spojená s človekom, ktorý sa voči mne správal nečestne. Spával so mnou, a zároveň i s tou fľandrou – do poslednej chvíle klamal, že s ňou nič nemá. Obviňujem sa, že som neprehliadla jeho klamstvá už dávno. Delila som sa s ním o všetko, čo som mala, […]

Sú dni domova. Zlatistooranžovo rozžiarené, i napriek nedostatku slnečných lúčov. Plynú nádherne voňavo, ako keď lúpeme pomaranč a jeho vôňa sa šíri doširoka – doďaleka. Sú to dni nasiaknuté chuťou domova, tak ako pomaranče sladučkou šťavou. Pravdaže, ja pomaranče milujem, a domov tiež – konečne som sa vrátila z ciest od štvrtka. A tak dnes pár […]

„Stále nemáš jasno, čo Ďalej. A hlavne nevieš, ako naložiť s minulosťou v tebe. Zabudnúť sa ti nedarí – a ani to nejde. Nemožno zahodiť časť seba, ale musíš sa z tej časti presunúť do časti Súčasnosť.“ To je koincidencia spomenutá v blogu Srdcom 6. – no áno, konečne som nazbierala odvahu sa na ňu pozrieť. Zrejme každý z nás má vo vzťahu ku minulosti […]

Dnes pri stretnutí s premiérom predkladáme mu toto naše prehlásenie. Ide nám o to, aby ďalšie obete pochybení lekárov nemuseli zažívať nespravodlivosť v prístupe ku spravodlivosti v SR. A tiež o to, aby sa znížilo riziko úmrtí v dôsledku pochybení lekárov a ďalší ľudia nemuseli zažívať utrpenie tak, ako my. Vážený pán premiér, obraciame sa […]

Včera neskoro večer mi prišiel mail. Pozvánka na stretnutie s premiérom Pellegrinim zajtra, (v piatok) o 13,00. Poviem vám o tom pár slov. Som na ceste do Bratislavy na stretnutie s premiérom. Aby som uviedla túto vetu na pravú mieru, doplním tri opravy: Presnejšie som na polceste, v Banskej Bystrici. Lebo spoje. Polcesta ma dojala cestou k intráku, zlaté púpavy […]

Dvojaké videnie mali výrobcovia a dodávatelia kadečoho do podaktorých krajín. Bez akýchkoľvek výskumov tvrdili, že máme iné „chute, potreby a požiadavky“ ako obyvatelia vyspelých európskych krajín. A tak „nám vyšli v ústrety“ tým, že sem dovážali výrobky, odlišné od výrobkov v ich krajinách zložením. Podobnosť končila obalom. Ani zďaleka nebola […]

Sivé mraky dnes putujú oblohou. Tma ich cestu prichádzajúcim večerom halila pred našimi zrakmi, no napriek tomu putujú ďalej, vytrvalo, ich cesta zotmením nekončí. Ach, kde je koniec ich cesty? Nikde, však? Tak už konečne rozumiete, prečo milujem oblaky? Jasné sloboda a voľnosť, a hnanie neviditeľnou silou – no zároveň mi dávajú nádej, že existuje niečo nikdy […]

Neplánovala som vám pripomenúť včerajšie výročie – dvadsať rokov prešlo od tej desivej udalosti. Ani nepatrná zmienka o tom, čo idem teraz pripomenúť, neprebleskla slovenskými médiami – včerajší deň skrátka plynul sviatočne slovensky pokojným tempom. Niektorí oddychovali, iní boli v práci, nič mimoriadne sa nedialo – našťastie. Načo podaktorým kaziť […]