otvorene

Nebo bolo plné tmavých oblakov. Presne ako v nádhernej básni Drahoslava Miku v dnešnom blogu – preblesklo mi hlavou, keď som v poludňajšom daždi bežala prednášať učiteľom do jednej základnej školy o riešení konfliktov. Písal v nej, že chmáry sa sťahujú, tmavne nebo, živý je človiečik nielen chlebom… Popŕchalo bez bleskov a hrmenia, a tak som […]

Niekedy nám nasype zvláštne dieliky skladačky Zámer sveta. Život je s nimi plný čudesných zákrut. Sedím tu teraz a uvažujem zmätene v snahe pochopiť presne takéto puzzlové dieliky v obraze „mojej životnej skladačky“. Poznáte také okamihy? Slnko svieti, vietor ženie nebom oblaky, ulicou sa rútia autá, ľudia kráčajú náhlivo chodníkmi, s hlavou plnou […]

Dôvera je vzácna vec. Premieľa sa našim životom v toľkých oblastiach. Čomu a komu máme veriť? Správam o závažných dopadoch klimatických zmien? Mediálnym správam? Predpovedi počasia, ohlasujúcej do rána prudké ochladenie? Sľubom politikov? Sami sebe? Ľudom okolo nás – a ktorým z nich vôbec? Ach, neviem, skôr epopej o tom ako neveriť by som mohla […]

Modriny na tvári, telo plné modrín. Modrina na tvári dieťaťa. Modriny na duši nafotiť nemožno. Škoda, boli by rovnako desivé. Chlap, ktorý zdvihne ruku na ženu či dieťa nie je chlap, ale morálna troska. Úbožiak. Jej príbeh vzbudzuje silné emócie. Hrôza, ktorá zavalí každého normálneho človeka pri pohľade na fotografie zo včerajšieho večerného príspevku na […]

Bytom sa šíri vôňa pečených zemiačikov s cuketou, dubáčikmi a slaninkou. Z balkóna rozvoniava vypraté prádlo a rozkvitnutá nocovka. Svetlo, vôňa domova, bezpečie. Máte tiež radi také okamihy pohody, však? V takých chvíľach sa dá obzrieť na uplynulé dni. Rušné boli tie moje – a hodne silné. Vrátila som sa pred tromi hodinami, vyprala som všetko, aj posadila […]

Máte radi dni Naozaj? Slnečné lúče presvitajú lístím. Vietor ticho šumí lístím, vzduchom sa nesie vôňa trávy, zeme, aj okolitých stromov. To sú okamihy, kedy vždy znovu a znovu zachytávame krásu sveta a silu života. Hrejivú starostlivosť Zeme, Vesmíru, Zámeru sveta. Niet techniky, ktorá by takúto chvíľu dokázala zachytiť naplno. A niet peňazí, ktoré by nám ju […]

Osobne nepoznám primátora Žiliny, aby sme nedošli k nedorozumeniu. Aj zo Žiliny som včera a dnes videla pomerne malý kúsok. Napriek tomu viem o dôvode blahoželať. Už som späť a keďže ma čaká dlhá, dlhá, dlhá noc pri dopisovaní mojej druhoatestačky, v krátkej prestávke prepnutia pozornosti vám prezradím, k čomu primátorovi – a s ním aj občanom Žiliny […]

Keby ste mali doplniť vetu Aby bol svet lepšie miesto…. – čo by ste tam dopísali? Tak, dokončite si tú vetu v tejto chvíli sami pre seba… Jasné, moja pokušiteľská téma… Možno, že svet je taký, aký má byť, zlo i dobro v ňom musia byť v rovnováhe – a bez zla by nebolo ani dobra. Ale nebola by som to ja, keby som nezašepkala „ale […]

Dieliky mozaiky nášho života sa skladajú do zmysluplného celku. Niekedy máme pocit, že vôbec nesedia niektoré kúsky do toho nášho obrazu, no zrazu náhle zapadajú. To len my sme nevideli pravý obraz, ale akúsi svoju predstavu, ktorá nebola správna. Kúsky puzzle si ja osobne skladám – a obvykle i prichádzajú ku mne – cez koincidencie práve večer, keď ruch […]

Kedy vidíme veci správne? Odpovede na túto otázku by sa zrejme u každého z nás rôznili. Niektorí by mi začali omieľať mantru o individuálnosti a subjektívnosti každého pohľadu, alebo o dôležitosti konkrétnej skúsenosti s niečím, aby sme to správne vnímali. Ďalší zasa by argumentovali, že správny uhol pohľadu možno ani neexistuje. A iní – nuž, ja […]