otvorene

No čo, aké tri krásne veci sa vám vynoria pri bilancovaní dňa, ktorý práve odchádza? Ako prvá mi deň rozžiarila v skorom ráne nádherná báseň, básne milujem. Uvedomujem si pri nich s úctou, ako je dar slova darom od Boha. Naozaj prekrásna báseň to je – kto iný, ako pán Mika vo svojom blogu – prečítať si jeho báseň dáva viac ako mnohé obsiahle […]

Dokážete si vôbec predstaviť takú kopu mŕtvol, naukladaných v rade za sebou? Koľko kilometrov by zabral taký rad mŕtvych?? A hej, je to 11 000 mŕtvych Slovákov len za minulý rok – aby ste si nemysleli, že ide o nejakú zahraničnú, či nebodaj dávnovojnovú historickú štúdiu. Aj predminulý rok ďalších 11 000 to bolo, každoročne ich toľko pribúda. Ľudí, […]

Noc sadla na kraj, obloha sčernela a za oknom spálne v korune stromu divo hučí vietor. Od zdychavských lazov počuť tlmené hrmenie, divoká búrka sa tade valí. V takých chvíľach sú človeku na míle vzdialené správy o tom, koľko poslancov odišlo od Matoviča a kam šli, či akékoľvek ďalšie malicherné politické pletichy. Namiesto toho vnímame zvuky prírody a svoje […]

Inauguráciu pokladám za nelegálnu, ani Čaputová nevnímam ako vhodnú prezidentku. Lenže ako empatik s ňou hlboko súcitím a ako žena ju chápem. Mala by si ujasniť hranice, ak chce bez ujmy na zdraví prežiť prezidentovanie. Tak si to teraz rozoberme. Noooo… Stačí jedno slovo, a hneď viete koľko bije, však? Veru, bije, poviem pár ostrých slov. Vždy […]

Slová doktora Harabína o tom, že inaugurácia prezidentky by nemala prebehnúť, pokiaľ nie sú Ústavným súdom SR doriešené všetky podania, týkajúce sa regulárnosti volieb a teda aj právoplatnosti zvolenia pani Čaputovej ako prezidentky, ja osobne vôbec neberiem na ľahkú váhu. Predniesol ich včera na tlačovom briefingu, takže verejne. Harabín má […]

Bolo raz dievčatko, ktorému jeho „stařičká chůva“ spievala uspávanku… No áno, v tejto chvíli o uspávankach. Uspávanky… Kedysi deti bežne vstupovali do života v tých najnežnejších zvukoch. Počuli tlkot maminho srdca, pretože matky ich nosili so sebou na svojom tele – v plachtách z ľanu alebo z konope. Počuli zvuky prírody, lebo mamy deti […]

Čert nám bol dlžen Európsku úniu – povedala som si dnes v skorom nadráne. Podmienečné prepúšťanie doživotne odsúdených osôb? Uštipla som sa do ruky – nesníva sa mi to? Žiaľ, nie – článok na topky.sk som stále videla. Hm, tušila som to, veď od smrti syna som mala tri sny za celé roky, tak prečo by práve teraz. To je ale sprostý nápad – prepúšťať […]

Kopce v diaľke sa modraveli v mnohorakých odtieňoch. Aj obloha nimi oplývala. Slnko ešte nevyšlo spoza kopca, no bolo „už vidno“. A nad Kohútom, v jeho obrysoch na horizonte presvitala jemná zlatistá farba, prezrádzajúca že pomalými krôčikmi sa slnko blíži. Predsvitanie – toto slovo sa mi vynorilo na balkóne ráno o štvrtej – páči sa vám tak ako mne? Okamih […]

Smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pomaly zapadá prachom zabudnutia. Čas sa vlečie, vyšetrovanie tiež. Nie, nielen o K+K, dnešný vzorec je K+K +1. Keďže nikto nevymyslel na oživenie pamäte nič lepšie ako pripomenutie, pripomínam fakty. A dopĺňam o pár nových aspektov. Nuž tak o tom dnes… Vyšetrovanie sa neskončilo, zabudnite… […]

Aby nedošlo k omylu – úvodom podotýkam, že pojem „byť biely“ analyzujem v zmysle duchovnom, nie etnickom. A dodávam, že ak je vašim vrcholným kultúrnym zážitkom seriál Oteckovia a zdrojom pravdivého poznania slovenská denná tlač, potom šetrite svoj čas a nečítajte môj dnešný blog – táto metafyzická úvaha nie je pre vás. Byť biely… Ani neviem […]