otvorene

Príbeh o eutanazovaní priniesla Markíza predvčerom večer. Nevidela som ho, televíziu sledujem málokedy. Podľa fb vyjadrení bol to dojímavý príbeh muža, ktorý vážne ochorel a postupne strácal hybnosť v rámci ASL. A všetci odušu vypisovali, ako je potrebné eutanazovať…

Nuž, tichý hlások vo mne zapracoval – vytiahne ktosi iniciatívne návrh na zavedenie eutanazovania aj u nás rýchlo, alebo podhodia ešte nejaký príbeh, aby si súhlas davov utvrdili? Je to skrátka jedna veľká hra.

Iste, sú v živote nepochybne situácie, kedy človek iba trpí v dôsledku vážnej choroby, bez šance na zlepšenie, či v situácii ustavičného zhoršovania stavu a veľkých bolestí. Vtedy ľudia prajú svojmu blízkemu, aby mohol zomrieť čo najmenej bolestne, a tým sa zbaviť utrpenia. V takých situáciách nepochybne ľudia súhlasia so zavedením eutanázie ako jediného správneho a najlepšieho východiska. 

Povedia vám, že samozrejme to vy sa budete rozhodovať, bez toho lekári konať nemôžu. Ale potom sa to časom nebadane kdesi zvrtne – a dozviete sa, že odborníci lepšie vedia ako vy, čo je potrebné pre vášho blízkeho či pre vás samých. Napríklad v takom Anglicku platí, že

ak sa verejný orgán domnieva, že výber rodiča nie je v najlepšom záujme jeho dieťaťa, a nie je možné dosiahnuť dohodu, môže tento výber napadnúť súdnou cestou.

Ešte im doktorom doklepne i súd – však nitky ťahajúci svojich ľudí a kadejakých úchylov na najvyššie miesta podosádzajú, aby ich mohli mať v hrsti a manipulovať nimi…

A tak súd schváli nevydať dieťa rodičom, aby ho vzali do nemocnice, kde by ho liečili, a ponechá ho „humánne“ v pôvodnej nemocnici na prirodzenú eutanáziu – zomierať bolestne v postieľke bez jedla a vody po celé dni. Keď ste takí nadšenci eutanázie – chceli by ste byť na mieste tých rodičov?

Je to pravdivý príbeh – 5-ročné dievčatko Tafida utrpelo devastačné poranenie mozgu – nikdy sa nevylieči, ale rodina ju chcela s láskou opatrovať. Písala som o nej vtedy https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/08/02/ocami-dietata-11-tafida-budeme-sa-prizerat-ako-zomiera/

Ten príbeh našťastie skončil dobre – a po tom, ako sa odvážni ľudia po celom svete postavili proti tomu, súd povolil jej prevoz. A po pár mesiacoch jej lekári rozbiehali spontánne dýchanie na pár hodín. Nie, nevylieči sa, ale budú sa o ňu rodičia starať, kým raz nezomrie prirodzene

https://www.bbc.com/news/uk-england-london-51055153

 Nože, povedzme si, čo je to eutanázia? 

• To, že sa chorý muž v príbehu Markízy dožadoval smrti a robil pre to všetko možné, aby ho zeutanazovali?
• Alebo i to, že ktosi rodičom po narodení dieťaťa s postihnutím dá otázku „a chcete ho?“ – ak povedia „no ani nie“, tak ho usmrtí? A možno im ju ani nedá, ale rozhodne o smrti dieťaťa, lebo usúdi že jeho život by bol menejcenný a spoločnosť obťažujúci?
• Alebo i to, že ktosi povie, že vaše choré dieťa je pre vás obťažujúce, vy to nevidíte správne a že je preň život utrpením, tak ho zeutanazuje?
• A i 17-ročné dievča, ktoré po znásilnení trpí traumou a chce zomrieť, treba podľa vás zeutanazovať?

Myslíte si, že preháňam a že sa nič také stať nemôže?  Veď sa to deje.

Sú krajiny, ktoré všetky tieto veci už teraz robia.

O „eutanazovaní“ som písala párkrát v mojom blogu –  a všetky tie desivé veci spomenuté nájdete napríklad tu

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/02/06/s-laskou-mama-10-tie-najmudrejsie-slova-o-eutanazii/

i tu

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/11/13/par-slov-5-nie-nie-to-nie-je-veterna-elektraren-ten-hukot/

i tu

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/06/05/tvarou-v-tvar-sebe-11-vidiet-zlo/

i tu

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/08/02/ocami-dietata-11-tafida-budeme-sa-prizerat-ako-zomiera/

i tu

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/07/14/cas-vykrocit-9-vincent-a-vyspela-europa/

Kde máte, doparoma, oči, hlavu a srdce? Prečo nemáte odvahu, aby sme zomkli sily a zastavili tie špiny, ktoré takéto darebáčiny rozbiehajú?

Vincent PLAKAL, keď ho “ prirodzene eutanazovali“ ponechaním zomrieť pripútaného ku posteli bez jedla a vody. Toto je podľa vás eutanázia? Podľa mňa je to vražda, sprostá a primitívna vražda.

Chceli by ste byť takto eutanazovaní? Však nie?

A koho by ste tak chceli eutanazovať – vašu babku, mamku, dieťa, manžela či manželku? Iba niekoho cudzieho? Ale veď i ten Vincent mal blízkych – a tí za neho bojovali, aby ho nezabíjali…

Slová Normana Kunza, o ktorom v jednom z tých mojich blogov píšem – pripomeniem – zákon o eutanázii pripravuje Kanaďanov s postihnutím o bezpečnú sieť duševného zdravia, pretože postihnutie u človeka vníma ako „správny“ dôvod, prečo by mohol  chcieť zomrieť.

Vnímate vôbec, ako sa manipulatívne posúva naša morálna citlivosť – nie vyššie, žiaľ, ale smerom ku morálnej otrlosti a bezzábranovosti?

Ako sa nám tu premáva čoraz viac ľudí bez morálnych hraníc a morálnych zábran, ktorí ako jedinú hodnotu vidia seba a svoje užívanie si, na úkor kohokoľvek a čohokoľvek? Ako sa zbezvýznamňuje hodnota rodiny, spoľahlivosti, trvácnosti? Ako sa sunú nadol najskôr hodnoty menej nápadné – čestnosť, vernosť, zodpovednosť – a postupne prechádzame i ku zbezvýznamneniu takých hodnôt, ako je život, jeho dôstojnosť a úcta k nemu?

Toto je podľa mňa horšia nákaza ako covid – ten morálny úpadok. Znormálňuje nenormálne hodnoty – veď keď to robia toľkí, tak je to bežné a už aj normálne, nie?

Elena

P. S.:

No čo poviete – život človeka s postihnutím nemá cenu? Lebo je bezvládny, imobilný, nedokáže sa brániť vašej predstave o šťastí?

Dáme hru – má pre vás rovnakú hodnotu

• život človeka na vozíku, ktorý sám nepohne ani svalmi, nehovorí a dorozumieva sa len očami pomocou monitoru počítača,
• život človeka, ktorý sa hýbe a hovorí, je aktívny, spoločensky úspešný a intenzívne komunikuje s davmi?

Koho z tých dvoch by ste radšej prijali za premiéra?

Nevolili by ste Hawkinga?

Aké sú naše voľby, taká je naša cesta…