Súmrak sadal na krajinu. V revúckych bytovkách sa rozsvecovali postupne okná, žiaria všade naokolo ako drobné svätojánske mušky. Ľudia žijúci v meste ich berú ako samozrejmosť, no u nás v horách sú svetlá vzácnosťou. Nie je u nás veľa bytov, i z nich väčšina je len rekreačných, takže iba kde – tu sporadicky žiari svetielko. Mám rada svetielka, no i tak mi […]

Uvažuješ o tom zasa, ozval sa Zámer sveta. Chcem posolstvo tej situácie, cítim že ešte nechápem jeho podstatu – odpovedala som zamyslene. Prešla si cez to, teraz si to naozaj pustila. Viem, čo hľadáš, ten hnev bol iný ako všetok tvoj hnev doteraz, a to ťa mätie – dodal, a odmlčal sa. Bodnutie v srdci občas cíti zrejme každý z nás. Niekoho viac a niekoho […]

Ach, určite poznáte Žbirkovu pieseň Zlomky poznania. Poznám prvky zlúčeniny, kovy, soli, plyn študoval som vzorce vody, zásad, kyselín, valencie, hypotézy do zunovania. Ale všetko toto sú len zlomky poznania. Až dodnes som ako študent, bytosť úbohá rád by som ťa riešiť, život, ťažká úloha… Ideme životom a zlomky poznania zbierame. Vždy znovu a znovu […]

Ako sa môže z temnoty sypať taká biela nádhera – dumala som, kráčajúc večer z práce, obdivovala som zasneženú krajinu, v mihotavom svetle pouličných lámp zázračne krásnu. Starosta je šikovný, cesty sú odhrnuté i napriek sneženiu, aj pouličné lampy svietia – a tak som podchvíľou položila tašku s nákupom, a dívala som sa na tú krehkú nádheru. Sneh sa […]

Prečo ľudia chcú, aby im niekto zniesol modré z neba? Čím ich láka tá belasosť bez konca? To ja by som chcela z neba tie huňaté biele oblaky s trblietavo zlatistým okrajom. Alebo tie nežne fialkavo ružové, ktorých farba sa mení každým okamihom – zauvažovala som. Súmrak sadal na krajinu a ružovkasté mraky v tej chvíli pripomínajúce sýtou farbou kvety pivónií […]

Spoločnosť má jasný obraz ideálnej ženy – profesionálne zvládajúcej celý život. Nejdem popisovať ten kolotoč, stereotyp „zvládaj všetko dokonale“ sa nám zarýva pod kožu. Vymaľovaná a načančaná, zvládajúca úspešne prácu i domácnosť, všetko so žiarivým úsmevom. Svieti ako výstražný semafor tým, ktoré sa z práce vlečú okrem tašky s […]

Ľudia sa často pýtajú – ak je Boh, prečo je vo svete toľko zla? Opačne však možno túto otázku postaviť – ak Boh nie je, prečo je vo svete toľko dobra? Nedeľný večer plynul ako pokojná rieka. Vzdialený je zhon pracovného týždňa, bahno politiky, aj denný ruch v takých chvíľach končiaceho dňa. Váchovu knihu s poetickým názvom Kéž bych pod […]

Čo toto je, povedz mi, nejaký pochybný posilňovací efekt? – pýtala som sa. Nie, to je život – odpovedal Zámer sveta pokojne. Rozhodilo ťa to, je toho dnes na Teba veľa. Upokoj sa, dýchaj. No kto mi to asi tak naložil? opýtala som sa ironicky. Buď láskavá k sebe, plač, dodal. Upokoj sa a dýchaj, poslúchni ma. Nechcem plakať, som otrasená, počuješ, nebudem […]

Meditovať môžeme aj pri jedení kapustnice. Horúcej, voňavej, jemne pikantnej. V nedeľu večer varená, u nás ešte v utorok ráno rozvoniavala. Taká moja nevianočná kapustnicová – bez sliviek a hríbov. Dva páry klobásy vyúdenej a poriadne vysušenej, kapusta i so šťavou, rasca, paprika a čierne korenie, majorán, soľ, paradajkový pretlak, sladká smotana, paprikový […]

Hranice sú naše limity? Alebo ochrana, spoza ktorej vykúkame na svet okolo nás? Alebo bariéry? Ktovie. Ďakujem za dnešný deň, povedala som Zámeru sveta včera večer úprimne, lúčiac sa s odchádzajúcim dňom. Je našou hranicou to, čomu veríme? Alebo čomu neveríme? Alebo čoho sa bojíme? Alebo čo chceme? Alebo nemáme žiadne hranice? Cinknutie intuície je pre […]