Nakoniec v nedeľu podvečer slnečné lúče popretierali svahy na zlatisto. Svet skrásnel tou kopou zlata. Vybehla som na balkón a ponorila som sa do záplavy tepla a svetla. Uvedomila som si v tej chvíli, ako zúfalo som slnko potrebovala. Dala si to dnes, povedala som si – pri ľuďoch, na ktorých mi záleží, stojím pevne a dokážem za nich bojovať ako drak. Hľadala som […]

Krajina drakov sa rozprestierala doďaleka. Draky sa mi preháňali nad hlavou v skorom ráne pred tromi týždňami, keď som šla do práce. Fotky sú moje, samozrejme. Krajina bola temno-temná, lebo pouličné lampy u nás hasnú priskoro. Plížila som sa tmou, a kdesi na horizonte bolo tušiť, že prichádza deň .Postupne, krok po kroku sa blížillo svitanie k […]

Mačky zazerali po mne nechápavo, čo som to porobila s počasím. Studený vietor v nedelňajšom popoludní na balkóne nebol síce taký studený ako som očakávala ja, aj jahôdka úporne ďalej kvitla, no rozhodne nebol ani taký teplý ako očakávali naše mačky. Sobotňajšie sladko hrejivé jesenné slnečné lúče vystriedala pochmúrne zatiahnutá obloha. Kto nejde, zostane tu, […]

Sobotňajšie hrejivé slnečné lúče hladili nežne všetko, čo v truhlíkoch na balkóne spolunažívalo v lete. A tak si ich na chvíľu v prestávke mojej nočnej práce privolávam a podelím sa o ne aj s vami. Nie, vonkoncom nemám rada zimu na Prednej Hore – a ani nikde inde by som ju rada nemala, a nedočkavo by som vyzerala jar. No chtiac-nechtiac som balkónovú […]

V jednej chvíli si uvedomíme, že sú veci, ktoré nám v živote prestali dávať zmysel. Uzavrieme časť minulosti, pretože nás prežité zmenilo, a skladáme si do náručia to, čo pre nás dôležité zostalo, aby sme s tým vykročili ďalej. Múdrosť aj odvahu si vyžaduje definitívne vykročenie, pretože je to ako s boľavým zubom, bez nejakej bolesti sa to nezaobíde – […]

Česi ma dojali. Martínek má dva roky. A vážne genetické ochorenie. Nakoľko poisťovňa nepreplatí liek za 100 miliónov českých korún, ktorý by mu umožnil viesť normálny život a zastavil chorobu, jeho rodičia poprosili o pomoc verejnou zbierkou. Vyše tristotisíc ľudí sa mu v zázračne krátkej dobe poskladalo na potrebnú liečbu, dokonca až 150 miliónov českých korún […]

Viete aký bol včerajší deň? Deň vďačnosti v rámci medzinárodných dní. V záplave politických šarvátok tento deň zanikol. A myslím si, že aj bez nich by u nás ani pes po ňom neštekol. Vďačnosť sa skrátka nenosí. Málokedy si uvedomíme v dnešnej supermodernej a superkonzumnej spoločnosti, že byť vďačný je niečo pre nás dôležité. V tom bláznivom kolobehu […]

Každý deň je krásny, isteže. Ale niektoré sú ešte krajšie. Je to tak ako s ľuďmi – vraj každý človek má nejaké svoje svetlo, ale niektorí pre nás sú ako plamienok v temnote… Ach, dnešok, povedala som si radostne dnes – teda vlastne už včera – keď som po príchode z práce jedla cuketové placky. Zapíjala som ich mliekom a robím ich svojsky […]

Hlas jeleňa, nesúci sa úbočím. Presnejšie hlasy dvoch jeleňov – jeden hlboký, druhý vyšší. Načúvala som im v nedeľnom podvečere, na balkóne chvíľu. Sila života v nich bola. A aj neklamné znamenie jesene, spolu s fialkastými jesienkami a šerom, naťahujúcim čoraz viac ruky skorým ránom aj skorým podvečerom. Jeseň mám rada, no zato šero ma nenadchýna. […]

Dúha sa klenie oblohou kdesi, závratne krásna, až ma to desí, čarovne farbami v temnote žiari, nebeským mostom je k zázračnu vari, ruky si zaboriť, kamsi ňou kráčať nedá sa, môžeš len tíško srdce v nej zmáčať, vidieť ju po búrke je celkom bežné, no ty vieš, že pozdrav ňou ti posielam nežne. Fakt na tie časy spomínam, keď sme mali dúhu radi… […]