Ako žaba na prameni sedíš na minulosti, pusť sa jej konečne – zasyčal Zámer sveta. Boli to posledné slová, ktoré som počula, kým som zaspala. O pol piatej popoludní. Prebralo ma o dve hodiny zvonenie telefónu. Automaticky som dala meno a strohé prosím. Čo robíš, nikde ťa nieto – ozvalo sa skúmavo dieťa. Spím – povedala som vyčerpane. Aha, zahlásilo […]
Pokračovanie článku