otvorene

Som proti akémukoľvek násiliu na deťoch – to je z mojich blogov zrejmé. Ale som aj proti účelovým klamstvám. A myslím, že jedno z nich sa čoskoro ukáže práve pri prešetrovaní tohto prípadu. Nepísala by som o prípade do prešetrenia, keby sa k nemu nebola hneď nevyjadrila prezidentka. Keď ona, tak aj ja. Pouvažujeme v tomto blogu, prečo je zlé, ak sa nastaví […]

Ach, poviem v práci, že mi auto umyla matka – zahlásilo dieťa dnes ráno, štartujúc auto. Matka príroda, pravdaže, dodala. Áno, pršalo u nás včera od popoludnia. Máme rovnaký druh humoru a jej hlášky zakaždým roziskria ráno tisícimi hviezdičkami. Vyrazili sme do práce. K tomu sa linula sladká pieseň od Kikinej obľúbenej skupiny 1975. Presnejšie, v tej chvíli […]

Kvapky dažďa zaletovali až na balkón. Sadila som rýchlo bakopu s drobnými bielymi kvetmi, žlté ťahavé petúnie a majoránku (zemiakové placky s čerstvou majoránkou a horúci čaj, to je moja predstava ideálnej večere). Čierne mraky tiahli od červenej Skaly, no to sotva tak skoro doprší – hm, prídeš z práce, a už sa do lesa nedostaneš. Príroda predsa potrebuje vlahu, […]

Pozri, pozri, zeler vezú, plný kamión, na tú tvoju falošnú tresku – prevolávalo pobavene moje najstaršie dieťa šoférujúc cestou do mesta dnes ráno. Kamión Zeller sa plížil zákrutami oproti nám. Hm, keby bol plný zeleru, to by bolo tej falošnej tresky, odpovedala som s úsmevom. (Veru, veru, ak ste nejedli falošnú tresku zo zeleru, tak to ste podľa mňa o viac prišli, […]

Najkrajšia skúsenosť v živote je zázrak. Táto myšlienka Alberta Einsteina mi priplávala – a na mňa pôsobí upokojujúco, lebo nám potvrdzuje existenciu zázrakov. Ak to povedal Einstein, potom verte, že zázraky sú. Pravdaže sú, všade okolo nás… Pravé zázraky… Východ slnka, že vždy znovu vychádza nad obzor po temne noci, ako rozvíja život svojim […]

Svet je nespravodlivý, poviem vám. Einstein napísal jednu krátku vetu – a dostal Nobelovu cenu. Ja píšem v dnešnom blogu už tretiu vetu – a nič mi nedali… Jasné, je to len také priateľské pošťuchávanie, Einsteina mám ako človeka rada, už som to kedysi v blogu spomenula – a neviem prečo mi odvčera behá jeho meno hlavou, znovu a znovu – odkiaľ to […]

Nie, nebol to celý príbeh vtedy, pravdaže – povedala. Bolo tam ešte niečo vtedy, pri tom dvojstrome, priznala. Odmlčala sa na chvíľu. Dívaj sa pozorne, hovoril mi tichý hlas. Intuícii načúvam, a tak som ju poslúchla. Pri strome som našla kamienok. Tento. Kamene s nami hovoria, ich tichý hlas nás vedie dávnymi príbehmi i k budúcnosti. Vidia a vedia, sú to […]

Nemožno vytknúť tomuto nášmu novému ministrovi školstva nič zatiaľ – okrem toho vybehnutia bez rúška jednorazovo vo verejnom prejave pred časom. Koná naozaj rozvážne -a tak vďaka pandémii a tomuto ministrovi by mohlo školstvo zažiť i dobré zmeny v prospech spoločnosti. V dnešnom blogu napíšem, čo by mal podľa mňa spraviť nevyhnutne a urýchlene. Napodiv, […]

No, tak o presne o tej krajine dnes uvažujem – o krajine bez strachu. A o strachu v našom živote, pravdaže. Z čoho všetkého majú ľudia strach? Sú to „malé“ ľudské strachy (no nie sú malé, pravdaže, vedia nás zavaliť, ale týkajú sa jednotlivca) – bojíme sa nepochopenia, hádok, násilia, klamstiev, nevery, podrazov, smrti blízkej osoby, straty […]

Ľudia sú ako kvety, vraj. Tak o tom dnes pár slov. Dokonca aj jedna psychologická hra, taký malý test, začína slovami: „predstavte si, že ste kvet…“ Aký kvet by ste boli pri takej predstave? A kde by ste rástli? Myslíte, že by bolo zaujímavé byť kvetom? Chceli by ste sa ním stať, aspoň na nejaký čas? Aké by to pre vás bolo? V čom všetkom by bol […]