otvorene

K dušičkám kráča čas, jeseň kraj halí, k bolesti zo straty sa cítime malí, spomienky na blízkych nesieme v srdci, noc závoj rozkladá, zas vyjú vlci, aj sĺz prúd valí sa sťa potok dravý a márne veríme, že to čas spraví, celý kraj temnie a tma nás chladí, kde sú tí, ktorých máme tak radi??? V oblakoch šedastých kŕdeľ vrán letí a my tu […]

Babie leto – dnešok ukázal jeho najkrajšiu tvár. Tyrkysovo belasá obloha a trblietavé lúče slnka, príjemné teplo po dňoch chladu mi pripadalo ako malý zázrak. Nebola to už úporná, vysušujúca pálivosť leta, ale hrejivá sila pokoja a hlbokej harmónie. Na niektorých ľudí vraj jeseň pôsobí depresívne, ja medzi nich nepatrím – jar a jeseň sú moje srdcové […]

Dobré skutky sú odmenené a zlé potrestané – tak nám hovorí poučenie každá rozprávka. A je to tak aj v realite – akurát že upresním, odmenené sú nezištne dobré skutky (nie tie robené účelovo pre odmenu) a potrestané sú spravodlivo skutky, spojené so zámerne nečestným, bezohľadným, iným ľuďom ubližujúcim správaním. Nemám na mysli ako nositeľa […]

Staré časy – je to mnohovýznamové slovo. Niekto si staré časy prepája s niečím pre neho dobrým či aspoň idealizovaným, iný so svojim detstvom, podaktorí ho spájajú s politickým režimom minulosti. Čo sa vám vynorí pri slovách „staré časy“? Nuž, mne to nepoviete, zato ja vám prezradím, čo „staré časy“ znamenajú pre mňa. Práve teraz. […]

Krajina, v ktorej „už včera“ znamená „konečne zajtra“? To je Slovensko pre 15-ročného Lukáša? „Slovensko, v ktorom sa „nebudeme báť zomierať“ – ako to výstižne povedala tuším Čaputová, – a ja dodávam – či preto, lebo zomrieť bude lepšie, ako tu žiť???!! A ak niektorí hovorili o potrebe trhového mechanizmu v zdravotníctve, […]

Bola raz – kedysi dávno – krajina, v ktorej ľudia túžili, aby zvíťazila láska, pravda a spravodlivosť. Ľudia to tam budovali tretinu storočia. Ach, ako to potom v tej krajine vyzeralo? Iste ako v rozprávke, poviete si. Len či naozaj. A tak si o tom povieme jedenásť príbehov… A ako to bolo naozaj… Vláda sa chválila, že prednosťou sú […]

Na každom našom dni nájdeme niečo úžasné, ak ho naozaj žijeme. No dnešok je môj superzvláštny deň, ticho iskrí napriek tomu zdanlivo nepohodovému lejaku a skladá kadečo. A tak vám prezradím niečo o ňom, a niečo o vodnárskej paradajkovo-paradajkovej polievke, a niečo ešte aj o srdci z kameňa. A nejakú tú koincidenciu si prihodíme, to mi teraz prišlo, […]

Štekot líšky sa rozliehal v temnote prednohorského lesa na svahu pod bytovkou, keď som pred chvíľou vešala vypratú bielizeň. Mesiac pôsobil úplne rozmazane, akoby presvital hustou hmlou. Vzduch bol ostro chladný – a tak mi teraz ako malý zázrak pripadá teplučko postele. Vládne ticho – dievčatá vyrazili do kina do Revúcej. A tak uvažujem o kadečom – […]

Sú dni, keď dýcham dračí plameň. No hej, dnes je taký deň… Tak začnime… Zvieratá milujem – zachraňujem ich a chránim ako viem. Verím im viac ako ľuďom teraz. A v tejto chvíli plačem, lebo naša mačka Murka je vážne chorá. Denne s ňou celý týždeň chodíme k veterinárke – situácia zdvihla moju padloanjelskú hladinu boja za dobro. […]

Zamatová tma sa rozprestieralo krajom doširoka – doďaleka v kopci pod balkónom. Zamatovo čierna a zamatovo hebká, vlažná. Rozliehalo sa ňou ticho, také pravé prednohorské, aké inde nekúpiš. Hviezdy sa ligotali a vo výške letel nebom blikajúci satelit. Vešala som bielizeň – a uvažovala som o kráse toho okamihu. Bol prekrásny, taký viac ako viac… Viac […]